Pridanie skalnatých častí, takzvaných rockgarden, do dizajnu XC trate nielen sťažilo preteky pre jazdcov, ale technické pasáže zatraktívnili preteky aj pre divákov. Áno, je to pravda, rockgardeny oddeľujú zrno od pliev. Niektorí XC jazdci sa sťažujú, že ostré a pre pneumatiky nebezpečné kamene boli nevhodne zvolené na viacerých miestach. No pri každých UCI XC pretekoch je okolo 6,5 milióna ľudí prilepených k televíznym alebo počítačovým obrazovkám, ktorí sú presvedčení, že sledovanie seriálu Svetového pohára sa tak stalo oveľa atraktívnejším a zábavnejším. „To, čo funguje pre profesionálnych jazdcov, môže fungovať pre každého jazdca,“ hovorí Richard Gasperotti.
Každý sa môže rozhodnúť, či prijme túto výzvu, alebo sa môže vrátiť k cestnej cyklistike. (Len nie na preteky Paris-Roubaix, pretože technicky ide vlastne o 245 km dlhý úsek rockgarden. Aj práve preto sa tieto preteky prezývajú Peklo severu.) Čo by teda mohlo zlepšiť vaše technické zručnosti na bicykli? Toto sme sa naučili od Richarda Gasperottiho, ambasádora WeLoveCycling.
Po prvé, všetko je vo vašej hlave. Niektorí jazdci považujú rockgarden za nepriateľa, s ktorým musia bojovať. Týmto spôsobom vo svojej mysli bojujú so strachom od prvého momentu, keď nastúpia na preteky, ktoré majú rockgarden zóny. Čím viac sa blížia k týmto segmentom, tým sú rozrušenejší a moment vstupu do takejto technickej časti sa stáva nevyhnutne desivým.
Lepším prístupom je prijatie tejto ťažkej časti pretekov. Je to podobné, ako keď bubeník vstúpi do prechodu v skladbe, počas ktorého tiež nesmie zrýchľovať ani spomaľovať len preto, že príde ťažká časť. Bez ohľadu na to, v akej technicky náročnej časti skladby sa hudobníci nachádzajú, potrebuje sa bubeník sústrediť len na správny rytmus, aby kapelu previedol pesničkou. A to je presne to, čo by ste mali robiť pri jazde cez rockgarden.
Zostaňte uvoľnení, ako keby ste jazdili po asfaltovej ceste, pričom hmotnosť tela rovnomerne rozložte medzi predné a zadné koleso. Rada v minulosti znela, že ak je segment príliš strmý, posuňte zadok za sedadlo. „Dnes však odporúčam znížiť telo čo najbližšie k bicyklu a zostať dobre vyvážený, aby ste predišli strate priľnavosti medzi kolesami a zemou,“ hovorí Richard Gasperotti. Tí, čo vlastnia bicykle s hydraulickou sedlovkou by mali využiť túto výhodu a sedlo dať dolu na minimum.
Pred vstupom do kamenistej zóny spomaľte na pre vás pohodlnú rýchlosť. Počas vlhkého počasia používajte zadnú brzdu citlivo. Zabudnite na používanie prednej brzdy. Ak sú medzi kameňmi medzery, môžete ich použiť na brzdenie. Mali by ste však pustiť brzdu úplne, aby kolesá mohli plynulo prechádzať po kameňoch.
Udržiavajte plynulú rýchlosť, pretože s dostatočnou hybnosťou sa dostanete cez hrany skál a kameňov ľahšie, ako keby ste narážali do každého kameňa jeden po druhom. Vždy sa sústreďte na to, aby ste svoj zrak nasmerovali v smere jazdy a našli tak čo najlepšiu cestu pomedzi prekážky, keďže sa budete podvedome riadiť smerom, kam sa pozeráte.
Cez rockgarden zvyčajne vedie len jedna perfektná cesta. No Richard Gasperotti odporúča nájsť si počas tréningových jázd alternatívnu trasu, aby ste sa uistili, že úseky prejdete, aj keď vás rýchlejší jazdec počas pretekov predbehne a zbaví vás výhody tejto dokonalej trasy. Užite si jazdu a pamätajte, že opakovanie komplikovaných častí stále dokola je najlepší spôsob, ako zlepšiť svoje zručnosti. Aj keď to niekedy bolí.
