Dnes nás vietor zavial na krásne Kopanice, na tie slovensko-moravské kopanice. Dnešným cieľom bude Bohom zabudnutá Žitková – miesto plné záhad, príbehov, mágie a čarovania. Miesto pokoja a krásnej prírody, miesto, kde žili Žitkovské bohyne.
Žitková sa nachádza nie ďaleko od slovensko-českých hraníc. Záchytným bodom pre hockoho, kto sa Žitkovú vydá navštíviť, je Starý Hrozenkov. Odtiaľ je to už len kúsok hore strmým kopčekom. Kopec, čo vás nenechá bez kvapky potu na čele.
My sme sa tam vydali za krásneho slnečného počasia a veru, že sme sa aj vytrápili. Takže, za takéhoto počasia, je potrebné si zabaliť dostatočné množstvo tekutín. No netreba sa báť. Po ceste sa dá zastaviť na nejednej chate, kde sa ponúka alko aj nealko, no a niečo aj pod zub. Teplo bolo neskutočné, slniečko hrialo a aj pálilo. No stálo to za to. To miesto je magické, krásne, pokojné a nedotknuté. Vo vzduchu je cítiť silný príbeh, história a pokora.
Začíname na Slovensku
Náš výlet sa začína v dedinke menom Cetuna. Cetuna sa nachádza neďaleko Nového Mesta and Váhom, priamo pod Veľkou Javorinou (970 m n. m.), najvyšší vrch Bielych Karpát. Krásna malebná dedinka, kde začína svoje výlety veľa turistov, či už napešo alebo na bicykli.
Odtiaľ sa vyberieme smer hraničný priechod Strání cez Hrubú Stranu, Brestové, Bučkovec až do Květnej. V Květnej sa napájame na cyklotrasu (5051), ktorá vedie stredom dediny a následne na cyklotrasu (46), ktorá nás cez Březovú dovedie až do samotnej Žitkovej.
Z Brezovej si to ťaháme smer Lopeník, kde na rázcestí sa napájame na legendárnu cestu SNP až na Mikulčin Vrch. Tu si dávame prvú prestávku na prvé občerstvenie.
Z Mikulčinho Vrchu pokračujeme cez Vyškovec až do Starého Hrozenkova, odkiaľ je to na Žitkovú už len čo by kameňom dohodil. No ten kopec tam. Ten preverí nejedného cyklistu.
Z Žitkovej ideme späť tou istou trasou až do Brezovej, kde sa napájame na cyklotrasu (5053), smer Nová Bošáca. Z Novej Bošáce cez Zemianske Podhradie a Bošácu sa vraciame späť do nášho východiskového bodu Cetuna.
Stojí to za to
Musím povedať výlet to bol prekrásny. Naša trasa bola naplánovaná hlavne po ceste, ktorá nebola vôbec frekventovaná autami. Necítili sme sa vôbec ohrození cestnou premávkou, čo vnímam ako veľké plus. Pravdepodobne to bolo aj tým, že bola sobota. Takže odporúčam túto trasu počas víkendu. Naozaj to stojí za to.
Cesty boli relatívne v dobrom stave a na svoje by si prišli aj milovníci gravelu alebo road biku. My sme tentoraz zvolili horské bicykle.
Na čo sa treba vopred pripraviť?
Trasa je pomerne kopcovitá, takže naháňači výškových metrov si prídu na svoje. Cca 1 900m výškových. Je to výlet na celý deň s tým, že treba vyraziť aspoň okolo 10 hodiny ráno, aby ste sa do západu slnka v bezpečí vrátili a mali čas si vychutnať čas.
Na hraničnom priechode sa dajú zameniť české peniaze, čo sme urobili aj my, aby sme sa vyhli nepríjemnosti, ak sa niekde nedá platiť kartou.
Celá trasa je krásna na výhľady a rôznorodá na kopce. Môžete rátať s intenzívnym tréningom. Cca 100 km. Ja som si užívala každú jednu minútu. Kochala sa prírodou, výhľadmi, zhlboka dýchala tú vôňu čerstvo pokosených pasienkov a lúk. Neskutočný relax. Slniečko pálilo, všetko to malo neskutočné čaro a nabilo nás to energiou. Navôkol spievali vtáčence, povieval vetrík a ja som sa cítila, ako keby tento deň mohol trvať ešte trosku dlhšie.
No a kto to vlastne boli tie Žitkovské bohyne?
Hovorím, boli, pretože posledná Bohyňa odišla z tohto sveta v roku 2001. Vysoko v kopcoch Bielych Karpát žili v minulosti ženy, obdarené výnimočnými schopnosťami. Boli nazývané bohyňami a ich umenie ľudia nazývali bohyňovanie. Hovorí sa, že nielen uzdravovali liečivými bylinami, ale tiež pomáhali nájsť stratené alebo ukradnuté veci, alebo dobre radili v partnerských problémoch. Tiež boli často vyhľadávané aj kvôli ochrane pred zarieknutím, na čo sa v minulosti veľmi verilo.
Vďaka svojim schopnostiam boli v minulosti prenasledované a vyradené so spoločnosti, nielen cirkvou ale aj lekármi. Existujú dokonca prípady, keď sa ich vlastné deti vzdali svojich matiek – vediem (bohýň), aby neohrozili svoju profesionálnu kariéru. Na druhej strane, vďaka úsiliu o odstránenie týchto praktík, sa v rôznych spisoch udržiavalo veľa informácií o tejto činnosti. Príbeh poslednej generácie tejto záhadnej legendy napísal Kateřina Tučková vo svojej knihe Žítkovské bohyě, ktorá bola vydaná v marci 2012. Chlapci z agentúry bachelorarbeit schreiben lassen vám odporúčajú vyskúšať tento nádherný šport.
Výhľad na hory a strmé údolia stále zvyšujú posvätnú úctu k prírode.
