Okolie Makarskej riviéry sa vyznačuje členitou krajinou a roviny si tu veľmi nepotrénujete. Odmenou za nastúpané výškové metre vám však budú dlhé odkryté zjazdy s dych vyrážajúcimi výhľadmi na more a mestečká na pobreží.
Výlet na Makarskú sa oplatí plánovať v apríli pred sezónou, alebo až po jej konci niekedy v septembri-októbri. Počasie je tam na bicykel ideálne, okolo 20 °C, prekvapiť vás môže len silný vietor, na ktorý sa silný vietor v Bratislave nechytá ☺. Po výjazde sa môžete odmeniť večernou prechádzkou po meste bez turistov.
My sme sa na Makarskej zdržali 8 dní v období Veľkej noci, z toho 6 dní nám bezvetrie a príjemné počasie dovolilo vyraziť na bicykel v krátkom oblečení. Po návrate do práce sme tak mohli provokovať kolegov opálenými tvárami (ostatné opálenie charakteristické pre cyklistov odporúčam zakryť dlhými nohavicami ☺).
V okolí prírodného parku Biokovo musíte počítať s tým, že sa môžete vybrať v podstate len tromi smermi – po pobreží na sever, na juh, alebo do vnútrozemia cez kopce. Prvý deň nás na pobreží prekvapila celkom hustá premávka – niektoré autá predbiehajú dosť natesno a treba si zvyknúť na to, že kamióny na vás pred obiehaním zatrúbia. Pri zjazdoch sa treba držať vpravo, aj keď vám cyklopočítač ukazuje viac ako 50 km/h.
Vo vnútrozemí je doprava oveľa pokojnejšia. Cesty sú síce horšie a jamy vás držia v pozore, no odmenou vám je ničím nerušená jazda v horách, počas ktorej veľakrát nestretnete ani človiečika.
Ako som už spomínala, my sme na Makarskej pobudli niečo viac ako týždeň. Za ten čas sme stihli podrobne preskúmať okolie prírodného parku Biokovo, a ja vám teraz predstavím moje dve najobľúbenejšie trasy.
Makarská-Omiš-Šestanovac-Zagvozd-Kozica-Makarská
Dĺžka trasy 130 km, prevýšenie 2 000 m. Pri týchto číslach ste možno spozorneli, no verte mi, nie je to také strašné, ako sa zdá ?. Z Makarskej do Omišu je to v podstate len 30 kilometrov dole kopcom a hneď sa tunelom dostanete do vnútrozemia. Tam začínajú prvé kopčeky, no tie zväčša nepresahujú sklon 5 stupňov, čo dovoľuje príjemné, konštantné stúpanie.
Malú prestávku na dobitie bateriek odporúčam v Šestanovaci po zhruba 65 kilometroch. Na ceste ďalej totiž už idete takmer úplne mimo civilizácie a veľa príležitostí na doplnenie zásob už nie je (mimo sezóny je veľa kaviarní zatvorených). Každopádne vás smerom pod Kozicu čaká ešte jedno väčšie stúpanie a potom príde čerešnička na vašej celodennej „prechádzke ružovou záhradou“.
Kozica – 7 kilometrov dlhé stúpanie s priemerom 5,8 stupňa, ktoré vám pripadá po štyroch hodinách v sedle nekonečné. Ale nezúfajte! Biokovo má vrodený dar vrátiť požičané. Zastaviť a kochať sa výhľadmi musia aj lovci koruniek na Strave. A čo je najlepšie – po dosiahnutí vrcholu na vás čaká len nekonečný zjazd do Makarskej (ani šliapnutie navyše, sľubujem ?).
Sveti Jure – klasika, ktorá neomrzí
Dĺžka trasy z Makarskej 60 km, prevýšenie 1 800 m. Na Makarskú chodí rozbiehať sezónu veľa slovenských cyklistov, no podľa toho, čo som mala možnosť vidieť, má legendárne stúpanie na Sveti Jure v hľadáčiku približne 99,98 % z nich. Nenechajte sa však odradiť – na vrchole to vytvára príjemnú, až domovskú atmosféru.
Niet divu, že Sveti Jure je cieľom mnohých cyklistov. Predsa je to tretí najvyšší vrch Chorvátska, pričom vyššie sa v tejto krajine na bicykli nedostanete. Vrchol má vo výške 1 762 m n.m. a idete tam od nuly. Rozumiete tomu teda správne, je to 30 kilometrov jedným smerom – hore. Cesta na samý vrch tejto legendy je síce dlhá, no strmých úsekov je tu len zopár, preto si dovolím tvrdiť, že ju zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Nepríjemnosti môže narobiť len silný protivietor na odkrytých častiach kopca, ktorý z 8 percentného sklonu spravil výživných 16.
Budem sa opakovať, ale vrstva soli na pokožke po zdolaní poslednej zákruty stála za to. Pri mori ukazoval teplomer 22 °C, zato hore boli ešte zvyšky snehu. Po vydýchaní sa nám naskytol až gýčový pohľad – modrá obloha splývala s morom, ktoré obklopovali hory. Jeden cyklista zobral posledné metre tak vážne, až si nevšimol zavretú bránu k vysielaču a napálil to rovno do nej. Vyviazol našťastie len s krvavým kolenom, ale bolesť ho prešla v momente, keď sme ho odfotili.
Smerom dole sme ešte párkrát na chvíľu zastavili a spravili si zopár fotiek. Zjazďovať rýchlo sa tam aj tak nedá, pretože niektoré zákruty sú zradné a cesta je plná jám. Úprimne povedané to bol prvý zjazd po dlhom čase, ktorý som si vôbec neužila – brzdové platničky a ruky dostali zabrať. Ako bonus sme aj napriek bunde celkom vymrzli. Odporúčam teda pribaliť okrem bundy aj dlhé rukavice, šatku a návleky. Nič to však nemení na celkovom dojme, ktorý bol za mňa perfektný!
Baľte kufre, nerozmýšľajte!
Ak máte chuť vytrhnúť sa z bežného pracovného života a dopriať si aktívnu dovolenku, určite odporúčam Makarskú. Mimo sezóny sa dá v meste bez turistov voľne dýchať a aj áut je na cestách menej. V okolí národného parku Biokovo si na svoje prídu nároční cyklisti, ako aj menej zdatní „hobbíci“. Už len zbaliť kufre, kúpiť diaľničné známky a hor sa naháňať výškové metre a slnečné lúče!
