Nádherné výhľady a staré buky
Keďže celý život žijem neďaleko pohoria Vtáčnik a rád tam chodím pravidelne na turistiku, rozhodol som sa, že je najvyšší čas vybrať sa tam na výjazd aj na bicykli. No a keď ísť do pohoria Vtáčnik, tak rovno na jeho najznámejší vrchol s rovnakým názvom. Vrch Vtáčnik má výšku 1 346 m n. m. Je z neho nádherný výhľad do okolia a celú cestu idete cez zmiešaný les s krásnymi starými bukmi.
Vybrať sa tam môžete z viacerých smerov. Či už z okolitých obcí Kamenec pod Vtáčnikom, Podhradie, alebo Bystričany. Ja som si vybral smer na Lehotu pod Vtáčnikom. A tam na známe lyžiarske stredisko Sekaniny. Asfaltová cesta vedie až ku chate Smrečina, kde žltá turistická značka smeruje doprava, ale ja som pokračoval rovno, v smere asfaltovej cesty. Tá sa síce po chvíli už mení na kamenistú cestu, no stúpanie tu nie je až také náročné, ako keby ste sa vybrali po turistickej značke. Mimochodom, ak máte chuť, odporúčam si tu ešte spraviť na chvíľu prestávku a ísť si pozrieť partizánsky bunker, ktorý je len kúsok od značky po schodíkoch do lesa.
Tajomné skalné útvary kam sa pozriete
Čakajú ma serpentíny do kopca, ale čoskoro sa dočkám odmeny v podobe nádherných výhľadov po tom, ako nastúpam do určitej výšky. V tomto pohorí bola kedysi vulkanická aktivita a vďaka tomu sa tu dá vidieť veľa zaujímavých skalných útvarov. Dokonca aj na takých miestach, kde by ste ich nečakali.
Prvú zastávku si doprajem na mieste zvanom Vrvrava, kde je pri poľovníckej chate urobený altánok pre turistov. Je tam aj studnička, kde si dopĺňam zásoby vody.
Po oddychu sa za chvíľu dostávam na miesto, kde sa cesta rozdeľuje. Doľava ide cesta k vysielaču, doprava je asfaltová cesta, ktorá končí v Kamenci pod Vtáčnikom. Ja však pokračujem rovno, už po turistickej značke na Vtáčnik.
Kamenná záhrada ma donútila tlačiť
Teraz to však začína. Ešte chvíľu si užijem príjemné stúpanie lesom… No už čoskoro sa dostávam k stúpaniu na Malú Homôľku, kde ma čaká kamenistý úsek, ktorý bajkeri nazývajú aj „rock garden“. Ale cez túto záhradku nemám inú šancu ako bicykel tlačiť a dokonca ho miestami niesť. Priznám sa, že som chvíľami zvažoval, či sa nevrátim, ale predsa len cieľ už nebol ďaleko a vedel som, že ma už čoskoro čaká pohodová jazda po červenej značke k cieľu.
Homôľku som zdolal a dostávam sa na najkrajší úsek cesty. Na Ponitriansku magistrálu, ktorá ma už viac-menej po rovinke dostane priamo ku Vtáčniku. A práve tu stretám prvého cyklistu, s ktorým sa zhodneme na tom, že keď sme doma ráno povedali, kam sa na bicykli chystáme, nedostalo sa nám pochopenia.
Ale to už sa dostávam k cieľu dnešného snaženia. Čaká ma ešte jedna rozcvička svalov, a to vyniesť bicykel priamo hore po kamenných schodoch. Táto námaha však stojí za to, pretože na vrchole už stačí zdolať krátku rovinku pomedzi čučoriedky a pri pohľade na široké okolie zabúdam na všetko.
Aj na fotkách vidieť, že počasie trochu strašilo dažďom a v diaľke párkrát aj zahrmelo. Našťastie som nezmokol a zjazd dole som si dokonale užil. Napriek pár náročným úsekom na ceste hore sa to oplatilo a určite vám tento výlet odporúčam.
