V Provence 11. januára otvorili svoje konto a dosiaľ naň pridali desať triumfov, pričom šesť z nich s puncom WorldTour pretekov. Čo v uplynulých dvoch dekádach stálo a stále stojí za dominanciou belgického tímu, ktorý v tomto roku nesie názov Deceuninck Quick Step?
Philippe Gilbert, Enric Mas, Fernando Gaviria, Max Schachmann, Elia Viviani, Laurens de Plus. Celkom dlhý zoznam hviezd a hviezdičiek. Všetci títo pretekári majú jedno spoločné – v priebehu posledných troch rokov z Quick-Step-u odišli.
Takáto emigrácia talentov by nejeden tím potopila, avšak Lefeverova družina si ďalej drží prívlastok najdominantnejšieho celku v profesionálnom pelotóne. Počas minulého roku totiž získala 39 prvých miest. Možno to nebolo toľko, ako tomu bolo o rok pred tým (68 víťazstiev), alebo v sezóne 2018 (73), ale je nutné pripomenúť, čo za tým poklesom o zhruba polovicu prvenstiev stálo. Sezóna rúšok a odsúvaných alebo rovno zrušených pretekov.
Cavendish: Neriešia wattmetre a užívajú si pretekanie
Napriek tomu Quick-Step znovu obsadil čelo v počte prvenstiev na podujatiach a pravidelne svojim súperom uteká. Nezáleží ani na tom, či jeho „superstars“ ostávajú, alebo odchádzajú do iných tímov s nádejou na vyšší plat alebo odlišné podmienky. To sa však nie vždy vyplatí. Dôkazom toho je Terpstra alebo Viviani. Takže, aký je belgický recept na úspech?
„Nesnažia sa objaviť Ameriku. Proste si sadnú na bicykel a pretekajú, je to tak jednoduché,“ hovorí Mark Cavendish, ktorému už v 35 rokoch hrozil koniec kariéry, ale ktorému manažér Quick-Step-u, Lefevere, podal na poslednú chvíľu pomocnú ruku. Britský rýchlik sa tak vrátil do zostavy, ktorej členom bol už medzi rokmi 2013 až 2015, počas ktorých navyše vyhral 44krát. A na tému cyklistickej nadradenosti svojho staronového zamestnávateľa povedal: „Užívajú si pretekanie. Nepozerajú sa na wattmetre, len kolektívne pretekajú, aby boli prví na cieľovej páske.“
Kľúčom od pyramídy ich úspechov je nábor mladých talentov, ktorých aktívne vyhľadávajú ich skauti. Yves Lampaert, Kasper Asgreen, Rémi Cavange aj Fabio Jakobsen, ktorý už netrpezlivo očakáva svoj pretekársky návrat po minuloročnej, takmer tragickej nehode, tí všetci podpísali zmluvu vo veku nižšom než 25 rokov. A naviac prišli z tímov, ktoré nepatrili k WorldoTour „šľachte“. A od tej doby každý z nich začal vo „vlčej svorke“ triumfovať.
Posledný úspešný príbeh je nákup Joãa Almeidu z liahne talentov Axela Merckxa. V minulom roku dostal Portugalec príležitosť a chytil ju doslova za pačesy. „A v tomto roku sa cítim ešte sebavedomejší, ale súčasne na seba nakladám väčší tlak,“ hovorí 22 ročný vrchár. „A to všetko je dôležité pre motiváciu do budúcna.“
Nízke kontrakty, vysoké bonusy
Po minulej sezóne došlo v Quick-Step-e k jedinému lúčeniu, kedy sa Bob Jungels upísal francúzskemu AG2R Citroën. V opačnom smere putoval Canvedish a Josef Černý (27 rokov). Títo dvaja síce so sebou priniesli skúsenosť, ale určite nie srdnatosť mladosti Almeidu a spol.
Je známe, že Lefevere ponúka jazdcom krátkodobé kontrakty s relatívne nízkym základným platom, ale naopak vysoké bonusy za víťazstvá. To sa môže síce javiť ako riskantná stratégia, pretože ktokoľvek zamáva pred „vlčiakmi“ zaujímavejšie vyzerajúcim šekom, ten ich môže prilákať do svojho stáda.
Napriek tomu pohľad do súpisky tímu ukazuje, že mnohým práve taká filozofia sedí. Na prvom mieste Zdeňkovi Štybarovi, ktorý tento rok načal pod Lefeverom jedenástu sezónu. A zas raz bude čeliť otázkam, prečo neodišiel do tímu, kde by bol určený za jednoznačného lídra pre „jeho“ kockové klasiky, pretože v Quick-Stepe je každoročne takýchto mužov pretlak.
„Stratégiu niekoľkých lídrov používame roky a sme s ňou veľmi úspešní. Nevidím dôvod, prečo na tom niečo meniť,“ zastáva sa Kasper Asgreen. Avšak ako taký prístup obstojí na kockách tento rok proti hrozbám menom Van der Poel či Van Aert, sa ešte uvidí. Aby sa táto víťazná mašina prvýkrát po rokoch nezadrela…
