Ako “nováčik” medzi mamičkami som na dievčatá narazila na sociálnej sieti, kde som hľadala rady, ako aktívne tráviť s deťmi čas v prírode. Snažím sa už od prvých týždňov synovi ukazovať tento svet nie z displejov a spoza okna. Preto som si povedala, že najlepšie ich bude poriadne vyspovedať ?.
Ahojte baby, skúste sa nám trošku predstaviť… (práca, deti, atď. – pokojne sa rozpíšte ?).
Ahoj, som Dana Arvay. Mám dve deti, chalanov – 6,5 ročného a 3,5 ročného. Som vyštudovaná inžinierka statiky a na materskú som odchádzala ako vedúca statického oddelenia. Materská mi však pomohla objaviť slovo mikromanažment v celej svojej sile ?. Ak by som mala zhrnúť svoje záľuby, tak asi by som stavila na troj kombo – cyklistika, lezenie a turistika. Oukej, asi aj lyžovanie, ale to mi mrznú nohy, a to neznášam ?. Jazdím na biku od svojich 3 rokov takmer nonstop, aj pretekársky, leziem skoro dvadsať rokov a turistiku mi vštepili do srdca moji rodičia na našich potulkách po Slovensku snáď už od narodenia.
Ja som Katarína Lajčáková a som mama dvoch malých dievčat (6,5 ročnej a 3,5 ročnej). Vyštudovala som produktový dizajn, ale už počas vysokej školy som sa orientovala hlavne na textilné produkty v športovom odvetví. Profesne som pracovala ako dizajnér funkčného oblečenia a doplnkov pre zahraničné a slovenské značky. Čiže sa mi podarilo skĺbiť moje dve veľké záľuby – šport a dizajn, a z práce sa stalo aj hobby a naopak. Zo športov je môjmu srdcu najbližší skialp, bike, turistika a lezenie. V podstate ale akýkoľvek pohyb, ideálne na čerstvom vzduchu, je pre moju dušu a telo balzamom. Nebolo to ale vždy tak, všeobecne som skôr športový antitalent, keď mi hodíte loptu, väčšinou ju nechytím ?. Športu som sa intenzívnejšie začala naozaj venovať až ako 20 ročná, kedy som sa vďaka pohybu dostala zo zdravotných problémov a už sa z toho stala (pozitívna) závislosť.
Kde ste sa spoznali?
D: S Katkou sme sa prvýkrát videli na jednej lezeckej stene v Bratislave. Ako Katka vraví “láska na prvý pohľad”. Vymenili sme si čísla, že začneme spolu chodiť liezť, čo sa nikdy nestalo ?. Za to sme však vytvorili spoločný projekt – komunitu Outdoormamas.
K: Áno, ako vraví Danka, stretli sa nám pohľady na lezeckej stene, obe sme vtedy mali “len” po jednom dieťati, ktoré nám viseli na nohe. Liezť sme spolu síce neboli asi nikdy, ale pravidelne sme sa odvtedy stretávali na prechádzkach v lese, či bike tripoch po Karpatoch.
Začiatky
Kedy ste začali so spoločnou aktivitou a čo boli impulzy na jej spustenie?
D: Ono sa to tak postupne tvorilo. Na začiatku sme chodili samé a potom spolu. Keď sme sem tam na sociálnych sieťach písali o našich výletoch, reakcie ako “neviem si to predstaviť s deťmi”, “neviem ako”, “neodvažujem sa”, nás presvedčili, že komunita na vzájomnú podporu aktivít v horách bude dobrý nápad. A tak vzniklo Outdoormamas ?.
K: Prvé chrobáky v hlave nám začali vŕtať po našom zimnom niekoľkodňovom výjazde s deťmi na Popradské pleso (2 mamy, 4 deti, 2 batohy, 2 boby a vlak). Toto bol taký absurdný a zábavný „záhul“ a tak nás nakopol, nielen v aktivitách s deťmi, ale inšpiroval nás a dal nám guráž aj ďalej do života ako takého. Proste tá eufória a sebavedomie, že sme to zvládli a užili sme si to, nás držala ešte dlho potom. Začali na to pozitívne reagovať ďalšie maminy, tak sme si povedali, že bola by škoda nemotivovať a neinšpirovať v tomto smere aj ďalej.
Povedzte nám, prosím, čo je cieľom tejto vašej aktivity?
D: Cieľom je vzájomne podporovať, inšpirovať, informovať a pomáhať ženám a rodinám s deťmi. Tento projekt vznikol pre to, aby inšpiroval matky, aby našli v sebe silu a odvahu – zobrať deti a ísť von, do lesa, do prírody, do hôr. Napríklad na turistiku, cyklistiku, jednoduché prechádzky, objavovanie, cestovanie. A cez komunitnú podporu a zdieľané informácie vedia kam a ako do prírody chodiť. Tento projekt je o tom ukázať ostatným matkám, že je dôležité, aby robili veci, ktoré ich napĺňajú, ktoré majú radi. Pretože šťastná mama – šťastné dieťa ?.
K: Danka to napísala a vystihla úplne dokonale, nemám čo dodať ?. Howgh, či ako sa to hovori?
Plány
Aké sú vaše plány v rámci Outdoormamas do budúcna?
D: Neviem, či vystihnem všetky plány ?, ale určite chceme rozšíriť našu webovú platformu na silný portál plný použiteľných informácií na všetkých úrovniach, ktoré človek, čo chce ísť do prírody s deťmi, môže potrebovať. Krásne nám rastie a rozširuje sa aj samotná komunita, ktorá aktívne združuje ženy na sociálnej sieti. Komunita je veľmi živá a príspevkami sa to denne len tak hmýri, čo nás aktívne posúva ďalej. Minulý rok sa nám nepodarilo realizovať Outdoormamas eventy, ktoré boli veľmi úspešné, uvidíme ako tento rok, ale určite zopár eventov po Slovensku urobíme.
K: Určite sa tešíme, keď sa trvalo stabilizuje celá situácia posledného roka a bez obáv už budeme môcť rozbehnúť zase Outdoormamas eventy a aktivity aj v offline svete. Tam sa nám črtá veľa plánov, nápadov aj krásnych spoluprác. Tiež chceme vylepšiť a zdokonaliť náš web o viaceré funkcie a možnosti, ktorým sa určite potešia nielen outdoormamy a outdoortatovia. Na podporu našej činnosti a OZ sme rozbehli aj malý Outdoormamas e-shop, s originálnymi produktami “designed by Outdoormamas”. Komunita outdoormám je úžasná a veľa vecí sa nám vypredá za pár dní, takže je často poloprázdny, kým čaká na doskladnenie. Toto je asi najväčšia výzva pre blízku budúcnosť.
Tak a poďme sa pozrieť na to, ako sa zmenil váš život po príchode detí?
D: Jedným slovom? Úplne ?. Hlavne som sa naučila vidieť veľa v malom. Len deti dokážu človeku spraviť z pol hodinovej prechádzky výstup na Everest, aj s bojom o prežitie ?. Ale teraz vážne. Môj život sa zmenil kompletne. To je tak, keď sa zameranie na “mňa” zmení na “my”. Nebolo to vždy jednoduché a veselé, hlavne na začiatku, ale práve pohyb v lese a prírode ma udržal pri zdravých zmysloch ?. Tam som to bola zase ja, aj keď s mastnými vlasmi, kruhmi pod očami a odrážadlom v jednej ruke a vreckom použitých plienok v druhej.
K: Prestala som to byť “ja” a začali sme byt “my”. Pre mňa osobne to však nebol až taký šok ?. Prvú dcéru som mala na dnešné pomery relatívne mladá, čiže som bola ešte veľmi flexibilná prispôsobivá ?. Ona bola od narodenia veľmi pohodové dieťa, čiže už týždeň po pôrode sme s ňou podnikali kratšie či dlhšie kočíkové vychádzky po Karpatoch.
Neskôr pribudli aj iné výlety, turistiky, bicyklovačky, lezecké výjazdy, dokonca aj na lyže sme ju so sebou (bezpečne) párkrát zobrali. Pre mňa bol život s prvým dieťaťom rovnako aktívny ako predtým, len sa trochu zmenil druh a štruktúra aktivít. S dvoma deťmi to už bolo zložitejšie, lebo dve deti neodnesiem, tiež sa už nároky a potreby detí zdvojnásobili, a tak sme tie aktivity museli spomaliť a prispôsobiť ešte viac prvorodenej, aby ich zvládla už na vlastných nohách. Teda okrem bicykla, tam sa dalo zviezť obe deti. Ten ma častokrát zachránil.
Keďže sme portál zameraný na cyklistiku, tak sa jej poďme viac povenovať…Takže čo vy a bicykel? (pred/s deťmi)
D: Ja a bicykel sme asi večná láska. Aj keď som kedysi zo zdravotných dôvodov cestnú cyklistiku na pár rokov prerušila, v mene lezenia, opäť som sa k cyklistike vrátila v úplne inej sile a ostalo mi to doteraz. Venujem sa hlavne MTB. Jazdenie v lese je presne to, čo moja duša potrebuje – spojenie športu a hôr. S manželom, s ktorým sme sa spoznali na jednom slovenskom maratóne, sme teda predovšetkým cyklisti, o čom by mohol rozprávať náš dom s deviatimi bicyklami.
Cyklistika pred a s deťmi? Nepamätám si, že by som pred deťmi chodila s naloženou cyklosedačkou a cyklovozíkom naraz, a na cyklovozíku ešte priviazaný detský bicykel. To sú tie perly života, ktoré spoznáš až s deťmi ?.
K: Pri spomienke na moje bikerské začiatky sa musím zasmiať ?. Síce som bicyklovala od detstva, ale tak klasicky, ako asi každý. Proste vedela som točiť pedálmi, zašľapať do kopca, brzdiť, prejsť viac či menej kilometrov. Zmena nastala, keď som začala randiť s novým priateľom (teraz už mojím mužom a naším outdoortatom), ktorý bol veľký športovec a začal ma vláčiť na biku po Karpatoch. Vtedy som prvýkrát zistila, čo je to singláč ?. Mala som taký obyčajný trekový bicykel, s veľmi plytkým dezénom a úzkymi gumami, proste všetko len nie ideál.
Pamätám si, ako som párkrát od zlosti a frustrácie z vlastnej nešikovnosti ten bicykel doslova aj tresla o zem ?. No ale napriek všetkému som si bike v kopcoch zamilovala, našetrila si na horský a už ma to nepustilo. Síce čo sa týka techniky stále sa mám čo učiť a zlepšovať, som od povahy skôr bojazlivá, čiže v ťažšom teréne volím ľahšiu cestu, t.j.zostúpiť. Podstatná je však pre mňa radosť pri jazde a vôla na sebe pracovať a zlepšovať sa. Bicykel pre mňa ale nie je iba športový nástroj. Ale aj plnohodnotný dopravný prostriedok. Na bicykli som sa prepravovala v bežnom živote počas štúdií v Dánsku, aj práce vo Švajčiarsku a Nemecku. Dennodenne, za každého počasia a podmienok. V lejaku, v snehu, po ľade.
Boli to úžasné skúsenosti, lebo som videla, že takto fungujú aj iní ľudia. Neexistuje zlé počasie, len zlá výbava. Týmto som sa riadila a stále riadim aj pri deťoch. Máme to šťastie, že bývame v malom mestečku, kde sa dá všetko obehať na bicykli. Do škôlky, obchodov, všade som chodila a chodím s deťmi na bicykli. Aj v zime, aj v snehu a daždi. Keď boli malé, jedno dieťa som mala v cyklovozíku, druhé v cyklosedačke.
Cítila som sa ako nákladná lokomotíva. Teraz je to už ľahké a rýchle, staršia dcéra je už skúsený a samostatný cyklista, mladšia sedí spokojne v cyklosedačke. Ale na tie naše začiatky veľmi rada spomínam. To boli také extrémne zážitky v bežnom živote.
Zúčastnili ste sa aj na nejakých pretekoch?
D: Pred deťmi som jazdila MTB maratóny – celú slovenskú sériu i po Európe. Napríklad Salzkammergut v Rakúsku či Grand Raid vo Švajčiarsku. Jeden rok som sa v celoslovenskej sérii umiestnila druhá. Sem tam som išla aj niektoré cestné maratóny, či časovky do vrchu.
K: Jediný môj pretek býval kamarátsky triatlon, kde to bolo viac o zábave ako pretekaní ?
Detská Tour Petra Sagana – skúsili si vaše deti niekedy podobnú aktivitu?
D: Moje deti ešte nie, ale viem o tejto Tour a verím, že keď chalani podrastú, pôjdu si to vyskúšať ?.
K: Ešte sme neskúsili, ale ak však naše deti vyjadria záujem o účasť na pretekoch, hocijakého druhu, určite a s radosťou ich podporíme.
Ako sa dá vyraziť na bicykel s deťmi a nezblázniť sa?
D: To ťa proste musí baviť. Samotné výletovanie s deťmi je “malé peklo” ?, a na bicykli to vie byť ešte väčšia prča. Motivovanie, animovanie, veľká zásoba motivačného proviantu a železná dobrá nálada. Keď to však dieťa baví, tak spoločné bikovanie môže byť veľmi príjemné. Bike vie deťom ukázať inú perspektívu niekam sa dostať, niečo vidieť či zažiť. Niekedy je skutočne úžasné, keď to dieťa objavuje s vami. Napríklad pekný zjazd alebo nový bufet ?.
K: Ja práveže vyrážam na bicykel s deťmi, aby som sa nezbláznila (doma) ?. Na bicykli nám ide všetko spolu ľahšie. Mňa to baví, deti to baví, je to proste super strávený čas. Tým, že na bicykli s deťmi bývam v rámci presunov skoro denne, je to pre nás také prirodzené ako chôdza. Keď ideme na výlet, už viem čo zbaliť, čo nezbaliť. Som zástanca minimalizmu, čo nemám, to mi nechýba. Podstatné je pri bicyklovaní s deťmi, nemať očakávania o nerušenej plynulej jazde, splnení časového limitu a podobne.
Vtedy si to naozaj vieme užiť. Plynieme, niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie. I keď staršia dcéra je už tak vybicyklovaná, že je z nej naozaj dobrá parťáčka a tak väčšinou už plynieme celkom rýchlo. A ešte som zabudla – dôležitý je zmysel pre dobrodružstvo ?. Tak vás potom nerozhodí neočakávaná prehánka, minutie posledných zásob jedla, zabudnutá fľaša vody, či dve flauty v batohu namiesto repair kitu a pumpy (a áno, ako na potvoru akurát vtedy, keď dostanete defekt).
Bike a 2 deti – ide to dokopy?
Vie ísť žena sama na bicykel aj s dvoma deťmi?
D: Áno vie, aj keď to už vyžaduje trochu odhodlania. Minulý rok sme si s Katkou vyskúšali takýto viacdňový výlet s oboma našimi deckami a plne nabalené do cyklovozíkov. Prešli sme cyklocestu pozdĺž Baťovho kanála na Morave. Staršie deti šli časť dennej cesty samé na bikoch a časť sme ťahali celý cirkus my. Bola to celkom odvážna prvotina. Myslím, že sa dovtedy ešte nikto na také podujatie odhodlal.
(len pre info, možno sa zíde link)
K: 90 % našich bicyklových výjazdov s deťmi chodím sama ?. Čiže áno, dá sa to, ako som už spomenula v predošlej odpovedi. Pre mňa je to najjednoduchšia aktívna aktivita, ktorú môžem robiť s deťmi. Určite pomáha aj to, že priamo z domu máme viacero možností na cyklovýlety, takže logistika ohľadom prepravy bicyklov a detí k štartu nám odpadá.
A ako spomenula Danka, dá sa to aj ako viacdňový trip, v našom prípade na Morave. I keď tam to už chce mať niečo s deťmi na biku odžité a byť dobre pripravený. Úplne sama by som si na to neviem či trúfla. Keď prišla kríza alebo nečakané situácie, boli sme si jedna druhej dôležitou podporou.
Čo všetko musí mať mama so sebou na výjazde s deťmi?
D: Podľa mňa hlavne silné nervy ?. Ale inak za asi najkľúčovejšie u nás považujem dobré naplánovanie (s bufetom, kupkom, záujmovým miestom po ceste). Keď dieťa vie, kam ide, a ešte sa na to aj teší, cesta ubehne príjemnejšie. Takže sa zíde dobrá appka s mapou, dostatok vody a motivačných sladkostí.
K: Trpezlivosť a veľa jedla a vody. Bufet po ceste vylepší výlet o 100 %, ale dá sa to prežiť aj bez neho. Počas prvého lockdownu minulú jar, kedy bývalo všetko zavreté, som chodila s deťmi na bike denne a zvykla som si, brať nám všetko potrebné jedlo a vodu so sebou. Aj deti si zvykli, že bufety, ihriská a iné atrakcie okrem padnutých stromov obchádzame. Čiže by som povedala, že je to o zvyku. Čo musí mať mama na výjazde s deťmi? Seba, bike, deti a nadšenie ?.
Aký bol váš najbláznivejší bicyklový výlet s deťmi?
D: Ľahšia by bola asi otázka na obyčajný výlet, haha. Každý náš bicyklový výlet je vždy niečím ozvláštnený. Či už, že si zabudnem peniaze do bufetu, alebo sa dieťa vytrepe. Zvyčajne však neváham decká vziať sama na 50 kilometrový výlet s protivetrom, napakovať seba a decká do auta, s bicyklami na streche, a vyraziť na vzdialené zaujímavé miesta, či ukazovať taje jazdenia singletrailov môjmu staršiemu synovi. Ale asi najväčšie vzrúšo bol ten náš prvý “na ťažko” výlet na Baťovom kanáli. Odvtedy sú aj ťažšie cyklo tripy už “také obyčajné” ?.
K: Mám rada spontánne výlety, napríklad, keď plánujeme ísť len na 15 km oddychovku, a predĺži sa nám to na celý deň, časovo aj kilometrovo. Jednoznačne najbláznivejší trip bol však ten náš spoločný na Baťovom kanáli. Ako vravím ja, ťažkotonážny. Koľko zážitkov sa zmestilo do 4 dní, ani nejdem hovoriť ?. Najväčšia sranda bola, keď sme sa prvýkrát chceli pohnúť – mladšie dieťa v cyklosedačke, staršie dieťa v cyklovozíku, cyklovozík nabalený po okraj a na ňom ešte pripevnený 16” bicykel. Šliapneš do pedálov a stojíš. Ale nakoniec sme to rozbehli a dali sme s týmto nákladom aj protivietor ?.
Vaša najobľúbenejšia lokalita na bicyklovanie s deťmi? (pokojne SR aj zahraničie)
D: Za mňa jednoznačne Malé Karpaty. Pre dieťa skvelý pomer prevýšenia, náročnosti trás a vzdialenosti. V Malých Karpatoch máme vytvorený úžasný labyrint cyklo ciest a oficiálnych singletrailov. Dá sa tu najazdiť stovky kilometrov, s bufetmi i celý deň mimo civilizácie, ľahké i skutočne náročné trasy, ktoré preveria tvoju kondičku, asfalt i brutálne singláče. S deťmi i bez.
V časoch bez detí som Malé Karpaty zo sedla biku poznala len okrajovo. Jazdili sme každý víkend hlavne niekde inde. Až potom s manželom sme začali jazdiť “tu u nás” a teraz svoje poznatky úročím pri výletoch s deťmi. Je to super.
K: Malé Karpaty. Tie sú srdcovka. Zámerne sme si vybrali bývanie hneď pod malokarpatskými lesmi a tak na bike vieme vybehnúť hocikedy, kedy sa nám zachce. Či je to podvečerná hodinka, alebo celodenný výlet. Odkedy začala staršia dcéra jazdiť na 20” ľahkom biku s prevodmi, tak nám nie sú prekážkou ani kopce a prevýšenia.
Dieťa a bicykel – kedy je podľa vás vhodné začať? A ako to bolo/je s vašimi deťmi?
D: Na začiatku je odrážadlo. Myslím, že je to jedna z naj vecí, ktoré človek vymyslel. Dieťa sa naučí balansu, pochopí rovnováhu, rýchlosť, dynamiku zátačiek a nerovnosť terénu a ako ich prejsť. Z odrážadla je iba malý krok k biku. Ak má dieťa k tomu vzťah, naučí sa jazdiť rýchlo a ľahko. Môj starší sa naučil v 3 rokoch jazdiť na bicykli. Už s odrážadlom sme chodili na lesné cesty a dolu-kopce, takže bike bol iba, že presadneš z osobáku na rýchlik. Keď dostal starší syn 20tku bike, presadol z rýchlika na TGV ?.
K: Podľa mňa to je veľmi individuálne a nedá sa to paušalizovať. Podstatné je aby to “chcelo” dieťa samotné a nebolo do niečoho tlačené. Každé dieťa je iné, má iné predispozície a záujmy. Vidím to na svojich dvoch. Staršia dcéra začala behať na odrážadle ako 1,5 ročná, v dvoch rokoch “zjazdovala” s odrážadlom lesné chodníčky dolu brehom. Bicyklovať začala samostatne ako 2 a trištvrteročná. Teraz má 6,5 roka a už je plnohodnotný parťák. Mladšia dcéra síce rada behá na odrážadle, ale o bicykel zatiaľ vôbec nejaví záujem. A je to úplne v poriadku. Všetko má svoj čas a príde to vtedy, kedy má prísť.
Cyklovozík vr. cyklosedačka – vaše skúsenosti/rady/odporúčania – ktorá alternatíva je podľa vás lepšia?
D: Heh, závisí od toho kedy a na čo. Keď boli deti malé – od 1 roku do 2,5 roka – tak som používala cyklovozík. S maličkými deťmi som potrebovala viac proviantu – plienky, termosky s jedlom, hračky, náhradné oblečko, atď., ktorý sa do cyklovozíka dobre zmestí. Staršie deti (povedzme od 1,5 roka) už baví samotná jazda, takže viac obľubujú už cyklosedačky.
Cyklovozík je výborný na dlhé a celodenné výlety. Dieťa tam má viac priestoru a viac komfortu. V cyklosedačke môže byť už mrzuté od druhej hodiny jazdy. Sedačka je však oveľa ľahšia, čo sa vozenia týka, praktickejšia, čo sa priechodnosti cyklo ciest týka, ale zase nestabilnejšia a reálne, menej bezpečná (v porovnaní s cyklovozíkom).
Cyklovozík je ako tank (aj toľko váži ? ) a cyklosedačka je ako stíhačka, z ktorej sa vystrelíš, keď na to príde. Pri zvažovaní cyklovozík versus cyklosedačka je treba hlavne brať do úvahy vek dieťaťa a individuálny vývoj (sedenie, držanie hlavy, chrbtice, chodenie, atď.). Do cyklovozíkov sa dajú vložiť adaptéry, polstrovania a popruhy, pre väčšiu ochranu maličkých i väčších detí. My sme napríklad používali autosedačku do cyklovozíka. V cyklosedačkách je tiež rozdiel od výrobcu k výrobcovi. Filtrom pre výber môže byť preferované dĺžky, terén a obtiažnosti výletov, a agilita jazdca ?.
K: Pri prvom dieťati sme mali len cyklosedačku. Čiže s dieťaťom na biku sme začali jazdiť až v jej 1,5 roku, ale zato intenzívne. Veľakrát som nás zbalila a vyrazila s ňou sama na celodenné bikovačky po Karpatoch. Keď zaspala v sedačke, proste som zastala, oprela bike o strom a ja som meditovala ?. Cyklosedačka je vhodná na ľahké úderky, viete s ňou spraviť aj celodenný trip, ale samozrejme neodnesie toľko, čo cyklovozík. Po narodení druhej dcéry sme zohnali aj cyklovozík – využívala som ho hlavne na dennú prepravu detí. Dvojzáprah, cyklovozík aj cyklosedačka.
Výhody vozíka? Stabilnejší, zmestila som doň aj nákup, o zbalení sa na výlet ani nehovorím. Tiež je pre dieťa pohodlnejší. Pre ťahača na bicykli ale znateľne ťažší. Obe moje deti mali ale cyklosedačku rady, aj v nej celkom dlho vydržali (samozrejme, treba robiť pravidelné prestávky), čiže ja som z hľadiska hmotnosti a obratnosti uprednostňovala neskôr ju. Pre aktívnych rodičov-cyklistov určite odporúčam mať oboje a užiť a skombinovať si ich výhody podľa toho, čo práve potrebujete.
Centrovací stojan
Aké máte s deťmi plány na toto leto?
D: Tento rok bude pre nás veľmi zaujímavý, keďže všetko sa bude plánovať just-in-time, čiže tesne pred výletom, ako situácia umožní. Zvažujem však trochu viac pojazdiť bike parky. Okrem tých známejších aj tie nemej známe a lokálnejšie, aj kvôli väčšej samote ?. Okrem toho zvažujem prejdenie si viacerých cyklotrás a magistrál v rôznych krajoch Slovenska ako Kysuce, Liptov či Horehronie. S vozíkom a dvomi deťmi to bude asi poriadna výzva, keďže Slovensko je všetko len nie rovinaté, ale ja mám výzvy rada.
K: Posledný rok nás naučil, že lepšie je si nič príliš dopredu neplánovať ?. Ak by sa nejakým zázrakom pandemická situácia zlepšila a už by bolo možné bezpečne cestovať, určite by sme chceli podniknúť dlhší roadtrip s bike&hike aktivitami, pravdepodobne v Alpách a pri mori. Tiež snívame (zámerne nepoužívame slovo “plánujeme”) o prejdení Dunajskej cyklocesty s deťmi, úsek Passau-Bratislava. Okrem toho by sme radi spoznali a pobicyklovali s deťmi aj krásne miesta Slovenska, ako napríklad Podpoľanie, Turiec, Horehronie a iné. Všetko je otvorené, necháme sa prekvapiť, čo nám leto prinesie.
Ako často sa vám s deťmi podarí vyraziť na bicykel?
D: Minuly rok toho bolo menej, kvôli môjmu zraneniu kolena, takže tak jeden – dvakrát do týždňa. Asi to nie je často a preto sú naše výlety vždy dlhšie i celodňové, cez 40 km vždy.
K: U nás je rozdiel ísť na bicykli a ísť na bicykel ?. Na bicykli na nákupy, do škôlky, na ihriská sme pred vypuknutím pandémie chodili skoro denne. Na bicyklové výlety chodíme podľa toho ako sa nám chce, koľko máme času, aké je počasie, alebo koľko komárov sa aktuálne vyskytuje v lokalite. Niekedy je to aj 4-5x do týždňa, niekedy 2x do týždňa a niekedy ani raz.
Mnohé ženy tvrdia, že popri deťoch, práci a ďalších povinnostiach nemajú vôbec čas na šport, čo by ste im odkázali?
D: Ani my ?. Preto robíme svoje záľuby a obľúbené aktivity spolu s deťmi. Užívame si spoločný čas aktívne, deti tak získavajú vzťah k pohybu a športu, podporuje sa ich fyzický a motorický vývoj, a deti nachádzajú trochu odlišné pohľady na svet. A my matky sa môžeme takto pravidelne pekne prevetrať, byť fyzicky i duševne offline, prísť na iné myšlienky a niekedy si aj poriadne zamakať. Stačí sa odhodlať, zbaliť a vyraziť objavovať. Dnes sa dá nájsť na každom výlete množstvo motivačných a zaujímavých vecí, výhľadov, bufetov, prírodných ihrísk, jazier na kúpanie či fariem na občerstvenie a zábavu.
K: Väčšinu športov a iných aktivít robím spolu s deťmi. Je to podľa mňa všetko o prioritách a spôsobe života. Ja by som bez pohybu nevedela plnohodnotne žiť a tak sa ho snažím vtesnať do každodenného života. Takto tiež striedam program našich dní, aby som bola naplnená ja, aj deti – niekedy ideme na ihrisko a niekedy bicyklovať do lesov, a niekedy oboje. Ako deti rastú, tak sa mi darí aj častejšie vybehnúť si na bike, či zabehať samej. Alebo ich dáme babke, a namiesto do divadla ideme s mužom na aktívne rande – bikovať, či liezť. Nebýva to často, ale nabíja nás to dlho dopredu.
