Chudší, aj napriek rovnakej výške
Ako ste už možno spozorovali, u profesionálnych cyklistov je zvykom byť nadpriemerne chudý a mať ľahko odlíšiteľné znaky, akými sú aj tenké horné končatiny a značne dlhé stehná. Proporčne dlhšie stehenné kosti poskytujú jazdcom pri pedálovaní lepší pákový pomer. Naviac, vrchári sú zväčša menšej postavy a s nižšou hmotnosťou než je tomu u šprintérov alebo časovkárov. Keďže sú horské etapy tým, čo mnohokrát rozhoduje o celkovom víťazstve, tí, ktorí na tento úspech pomýšľajú, musia byť postavou niekde medzi vrchármi a šprintérmi. Menili sa tieto miery pretekárov na Tour počas vyše storočnej histórie? Poďme sa pozrieť na niekoľko z vybraných jazdcov.
Strata telesného tuku
Aj napriek nedostatku informácií, základné dáta o telesných údajoch pretekárov na Tour de France, akými sú výška a hmotnosť, sú pri víťazoch dostupné až do roku 1940. S použitím týchto dát vypočítal Robert J. Wood ich priemerné BMI a analyzoval ich telesné uspôsobenie. Priemerná výška účastníkov ostala takmer počas celej histórie rovnaká. Avšak hmotnosť sa menila do značnej miery. Podľa výsledkov Body Mass Index, úspešní jazdci sú chudšími, než ako tomu bolo v minulosti. Od roku 1990 sa priemerná hmotnosť jazdca znížila o celých 5 kilogramov – ale bez závažnejšej zmeny v ich výške.
Niekedy nie je hmotnosť najpriamejším vyjadrením šance vyhrať Tour de France. Rukolapným dôkazom je aj Lous Ocaña, ktorý dominoval v roku 1973. Jeho hmotnosť sa v tej dobe pohybovala na úrovni 52 kg. Naopak, Miguel Indurain, ktorý bol päťnásobným víťazom, nemal problém s hmotnosťou 80 kg aj v tých najťažších stúpaniach. Priemerné údaje ale naznačujú, že priemerná hmotnosť víťazov sa jednoznačne znižuje. A to aj napriek tomu, že súčasní nositelia žltého dresu majú rovnakú výšku ako ich predchodcovia. To znamená, že v dnešnej dobe sú jazdci „vybavení“ menším podielom tuku, ktorý sa blíži k rekordným hodnotám.
Existuje optimálna výška?
Ak je vaša výška pod 180 cm, máme pre vás zlé správy. Napriek výnimkám, priemerná výška účastníka Tour de France je medzi 180 a 182 centimetrov – od roku 1990. Obrom pelotónu bol v roku 2007 a 2008 Marcel Sieberg s jeho fenomenálnymi 198 centimetrami. Na druhej strane, najnižším pretekárom bol Samuel Dumoulin pri jeho 159 cm. Napriek tomu sa zúčastnil Tour de France celkovo 12-krát a to v rokoch 2003 až 2016. Údaje získané od roku 1947 naznačujú, že výška pretekárov stúpa – s niekoľkými súčasnými celkovými víťazmi, ktorí bolo nadpriemerne vysokí – teda okrem napríklad Kolumbijčana Egana Bernala, ktorý meria 175 cm. Legendárni víťazi ako Chris Froome, Andy Schleck alebo Miguel Indurain, mali zase dobrý prehľad o tom, čo sa dialo v pelotóne – ich „nadhľad“ zabezpečovalo 186 cm telesnej výšky.
Jazdci sú starší – ale len o niekoľko rokov
Najmladší víťaz Tour bol Henri Cornet v roku 1994, ktorý mal len 20 rokov. Najstarším zase Firmin Lambot z roku 1922, ktorého vek bol 36 rokov. Aj napriek tomu, že sme v uplynulých rokoch videli víťazstvo Tadeja Pogačara vo veku 22 rokov alebo rovnako starého Egana Bernala, priemerný vek držiteľa žltého dresu sa počas posledných desiatich rokov pohyboval okolo 28 rokov. Vek víťazov je v priamom pomere s priemerným vekom účastníkov. Práve ten sa z pôvodných 28 rokov zvýšil na celých 30 rokov. Takéto navýšenie možno pripísať aj kvalitnejšej výžive a lekárskej starostlivosti, ako aj neustále sa zvyšujúcej finančnej odmene, ktorá pretekárov motivuje k tomu, aby sa na takto náročné podujatia neustále vracali aj vo vyššom veku. Priemerný vek víťazov tak jemne rastie, čo znamená, že skúsenejší jazdci majú väčšiu šancu ovládnuť Tour. Samozrejme, ako sme mali možnosť pozorovať na uplynulých GrandTour, éra mladíkov asi prichádza vo väčšej miere, než aký by naše výpočty predpokladali.
