Nekončiaci boj dvoch gigantov
O M. van der Poelovi a W. van Aertovi sme už toho napísali hádam dosť. Fascinujúcou je ale skutočnosť, že stále je o čom písať. Tieto dve legendy (nielen) cyklokrosu, sa v terajšej sezóne stretli hneď niekoľkokrát. Najčastejšie tomu bolo predovšetkým na jednotlivých kolách Svetového pohára v cyklokrose. Pravdupovediac, vždy, keď na štarte stála táto dvojica, bolo takmer jednoznačné, že víťaz vzíde z ich súboja. To sa aj naplnilo hneď štyrikrát. Výnimkou bolo len prvé kolo v neďalekom Tábore, kde dominoval M. Vanthourenhout – M. van der Poel absentoval a W. van Aert skončil tretí.
Aby sme sa ale vrátili naspäť k spomínaným štyrom kolám. 20. decembra, na rozbahnenej trati v Namur, to spočiatku vyzeralo nádejne aj pre ostatných pretekárov. Z tohto „omylu“ ich ale vytrhlo až posledné, deviate kolo. Silné nohy predstavil najmä americký pretekár, T. Pidcock, ktorý sa takmer až do posledného kola držal na čele pretekov. Za ním však neúprosne dobiedzala holandsko-belgická dvojica. Ich výslovne strojové tempo bolo dostačujúce, aby zmazalo náskok vedúceho Američana. Pol kola pred koncom rozhodujúcim spôsobom učinil koniec nádejam oboch pretekárov M. van der Poel a s niekoľkosekundovým náskokom si prišiel po prvé víťazstvo Svetového pohára v dúhovom drese.
1. VAN DER POEL Mathieu – NED – ALPECIN-FENIX – 1:03:59
2. VAN AERT Wout – BEL – JUMBO-VISMA – 1:04:02
3. PIDCOCK Thomas – GBR – TRINITY RACING – 1:04:10
Stále to blato
Ak sme hovorili, že Namur bol blatistý, Dendermonde, ktoré hosťovalo tretie kolo SP, pozmenilo význam tohto slova. Neúprosné zrážky počas posledných dní premenili trať na močaristé pláne, na ktorých sa malo rozhodovať o ďalšom víťazovi. Zdalo sa, že silovo zameraná trať bude skôr vyhovovať, okrem iného aj technicky nadanému, M. van der Poelovi, čo v skutočnosti naznačoval aj úvod pretekov. Do kariet mu hral aj incident, kedy po páde van Kessela sa jeho bicykel ocitol zakliesnený v stroji van Aerta, čo ho stálo niekoľko drahocenných sekúnd. To bola ale súčasne aj posledná nepriazeň osudu pre belgického pretekára tímu Jumbo-Visma. Od tohto momentu sa dokázal neúprosným tempom dostať nielen k van der Poelovi na čele, ale v treťom kole ho nechať za sebou. Minútový rozdiel medzi týmito dvomi jazdcami už o kolo neskôr bol jednoznačný. Bolestivé a blatom zalepené tváre pretekárov hovorili o tom, že takúto medzeru nemožno „zalepiť“. Výsledkom tohto dňa bolo víťazstvo van Aerta s takmer trojminútovou medzerou pred van der Poelom. Stav bol vyrovnaný, 1:1.
1. VAN AERT Wout – BEL – 1:06:10
2. VAN DER POEL Mathieu – NED – ALPECIN-FENIX – 1:08:59
3. AERTS Toon – BEL – TELENET BALOISE LIONS – 1:09:16
Situácia pred MS sveta
Táto sezóna sa zdala byť až príliš jednoliatou, teda ak uvážime podmienky, v ktorých jazdci pretekali. Neboli to ani dosucha vyfúkané úseky, ani snehom a ľadom prekryté pláne, ale jednoducho blato a voda. V Hulste sa opäť zišli tí najlepší. M. van der Poel, tak ako sme u neho zvyknutí, zaútočil hneď od štartu. Vďaka menším problémom pri výmene van Aertovho bicykla sa dokázal osamostatniť už v druhom kole, aj keď len s minimálnym náskokom. Ten sa ale počas nasledujúcich kilometrov neustále rozrastal. „V pätách“ mu nebol nik iný, než van Aert spolu s T. Pidcockom. Len 21-ročný Američan ale neustál tento možno nerovný súboj, čím si van Aert poistil druhé miesto ešte pred cieľovou rovinkou. Po 27 km v chladnom a vlhkom počasí tak ruky nad hlavu mohol zdvíhať holandský Majster sveta.
1. VAN DER POEL Mathieu – NED – ALPECIN-FENIX – 1:05:27
2. VAN AERT Wout – BEL – 1:06:58
3. PIDCOCK Thomas – GBR – TRINITY RACING – 1:07:16
Posledným kolom, ktoré malo pripraviť všetkých na Majstrovstvá sveta, konajúce sa už o 5 dní v Ostend, bolo Overijse. Úvodný šprint poznačil menší pád, ktorý ale nemal vplyv na popredných jazdcov. Pelotón sa nadelil až v technických pasážach. Na čele sa tak objavili dve známe mená – van der Poel a van Aert. So šmykľavou a blatistou traťou si lepšie vedel poradiť druhý menovaný, Belgičan z tímu Jumbo-Visma. Medzi nimi sa tak utvoril niekoľko sekundový rozdiel, ktorý sa zväčšoval, respektíve zmenšoval počas zostávajúcich šiestich okruhov. Po pošmyknutí van Aerta sa zdalo, že van der Poel zmaže svoju stratu, ale viaceré pády na strane Holanďana prekazili túto možnosť. V závere nemohlo vedúceho pretekára SP nič prekvapiť a van Aert si tak prišiel po druhé víťazstvo na Svetovom pohári.
1. VAN AERT Wout – BEL – 1:05:57
2. VAN DER POEL Mathieu – NED – ALPECIN-FENIX – 1:07:00
3. PIDCOCK Thomas – GBR – TRINITY RACING – 1:08:04
Rozhodnú Majstrovstvá sveta tento vyrovnaný súboj?
Aký väčší titul si môže pretekár priať, než byť Majstrom sveta? Či už ide o kolektívny alebo individuálny šport, práve tento rozmer je snáď najcennejší. Vedomí si toho boli aj pretekári v belgickom Ostende – víťaz si totiž odnáša dúhový dres, ktorý ho bude zdobiť nasledujúci rok. Kto to teda bude? Jeden z tejto nerozlučnej dvojice, alebo mladý, 22-ročný T. Pidcock, či niekto z početnej belgickej a holandskej ekipy?
Divácky atraktívna trať v tesnej blízkosti mora – tak blízko, že neopatrnému pretekárovi sa mohlo ujsť niekoľko slaných kvapiek – bola z veľkej časti posiata hlbokým pieskom. Práve vďaka tomu bolo isté, že tu nevyhrá len výlučne fyzicky najsilnejší pretekár. Na štarte nás vítala oranžovo-modrá kombinácia spomínaných holandských a belgických dresov. Po úvodnom výstrele tieto farby ostali naďalej dominantné – predovšetkým v prípade vedúcej dvojice – van der Poela a van Aerta. Bol to van der Poel, ktorý už v druhom kole mohol takmer zabudnúť na zlatý kov. Avšak nebol by to on, ak by v nadchádzajúcich okamihoch nepozdvihol tempo do takej miery, aby sa nevrátil späť na čelo. Nepriazeň osudu si v ďalšom kole vybrala pre zmenu Belgičana, ktorý s menšou stratou a defektom na prednom kolese, musel zamieriť do depa. Tesná blízkosť oboch pretekárov sa skončila až v 5 z 8 kôl. Viaceré pieskové úseky dokázal van der Poel zdolať rýchlejšie, čo ho v konečnom výsledku doviedlo v osamotení až na cieľovú rovinku. Staronový Majster sveta tak opäť zdvíhal ruky nad hlavu a mohol oslavovať ďalší hodnotný triumf.
Slováci na Svetovom pohári a na Majstrovstvách sveta
Aj napriek obmedzeniam, ktoré sú kladené (nielen) športovým podujatiam, sa slovenská reprezentácia dostala hneď na niekoľko svetových podujatí. Na prvom kole, ktoré sa konalo v českom Tábore, sa predstavili len dvaja účastníci z našej krajiny. Bol ním Ch. Haas, ktorý v junioroch zajazdil 30. miesto, a T. Kurnická, ktorá v rovnakej, avšak dámskej kategórii, obsadila výborné, 10. miesto. O čosi skromnejší počet dresov sprevádzal tretie kolo v Dendermonde, kedy sme v elitnej kategórii videli len J. Kurtyho, ktorý bol klasifikovaný na 60. mieste. Do tretice všetko dobré – to platilo aj na poslednom kole v Overijse. Tri slovenské mená a to hneď v elitnej kategórii, sa umiestnili v druhej polovici štartového poľa – M. Ulík na 44., O. Glajza na 51. a J. Kurty na 59. mieste. Obdobne tomu bolo s účasťou aj na Majstrovstvách sveta. Trojica spomínaných elitných pretekárov zajazdila svoje sezónne maximá, a to O. Glajza na 37., M. Ulík na 40. a J. Kurty na 43. mieste.
https://www.instagram.com/p/CIbjTkiH0fO/
Domáce majstrovstvá a noví šampióni
Keďže sa domáce šampionáty jazdia ešte v úvode sezóny, aby počas nej mohli svoje dresy hrdo prezentovať na každom podujatí, nechýbala ani naša trikolóra medzi tými najlepšími. 5. decembra sa v Topoľčiankach odohrali Majstrovstvá Slovenska s početnou účasťou mladých, ale aj skúsených pretekárov. Pretekalo sa v plnom nasadení: od najmladších kategórií, cez juniorské, až k elitným kategóriám. Práve juniorskí mladíci sa v počte 16 jazdcov predstavili v silnej zostave. Po vyše trištvrťhodine sa z víťazstva radoval L. Sokolík pred Ch. Haasom a M. Hrtánkom.
V rámci elitných žien sa rozhodovalo medzi 12 pretekárkami. Posledné slovo mala „mladá krv“, konkrétne T. Kurnická, ktorá dokázala zdolať aj mnohonásobnú majsterku, J. Keseg Števkovú. Tretia skončila E. Glajzová. Až 18 pretekárov sa zúčastnilo elitných mužských pretekov. O najväčšiu drámu sa postarala dvojica M. Ulík a J. Kurty, ktorých boj pretrval až do posledného okruhu. Nakoniec to bol prvý menovaný, M. Ulík, ktorý si odniesol povestný dres s trikolórou. Na treťom mieste skončil O. Glajza.
Ako vidíte, cyklokros v posledných mesiacoch našťastie nepodľahol žiadnym nepriaznivým vplyvom a dokázal absolvovať väčšinu zo stanoveného kalendára. Dúfame, že počasie sa čoskoro umúdri a s ním aj táto situácia, ktorá určite nepraje ani jazdcom a ani ich divákom.
