Primož Roglič konečne získal veľký triumf sezóny
Počas 19. etapy Tour de France 2020 sme si už s istotou mysleli, že Roglič si privezie žltý dres až do Paríža. Avšak individuálna časovka mu tieto sny trpko spretrhala. Svoju chuť si prišiel napraviť na Vueltu, kde opäť nemal núdzu o oponentov. Medzi najväčších sa radil minuloročný víťaz Gira, Richard Carapaz, Enric Mas alebo Hugh Carthy či Dan Martin. Avšak už úvod etapáku predznamenával, že Slovinec má vrcholnú formu. Ako išiel deň za dňom, ohrozenie zo strany Carapaza bolo citeľnejšie, až sa nakoniec v polovici pretekov prezliekol do červeného. Boj o sekundy vyvrcholil v predposlednej etape, kedy Carapaz už nedokázal stiahnuť niekoľko desiatok sekúnd a musel sa uspokojiť s druhým miestom. Roglič získal celkové víťazstvo na Vuelte už po druhýkrát, keďže svojimi výkonmi opanoval aj minulý ročník.
Šprintérske boje prebiehali naplno
Po tom, ako si Bennett priniesol zelený dres z Tour, prišiel na Vueltu, aby zavŕšil úspešnú sezónu ešte nejakými etapovými prvenstvami. V tom mu ale čiastočne zabránil Saganov tímový kolega, Pascal Ackermann. Vuelta je známa svojím „ne-rovným“ profilom trate, kedy dúfať vo viaceré šprintérske dojazdy je takmer utópiou. Aj napriek tomu sme sa mohli tešiť z trojice šprintov. Prvýkrát v štvrtej etape, kedy Bennett prekonal všetkých konkurentov jednoznačným finišom. O čosi zaujímavejšie to bolo počas 9. etapy. V záverečných stovkách metrov bol síce Bennett rýchlejší, ale kvôli jeho prílišnému pohybu mimo svoj smer jazdy bol penalizovaný. Víťazom sa tak stal Ackermann.
Tento stav 1:1 rozhodla až posledná etapa v Miláne. Všetci elitní šprintéri sa po ľavotočivej zákrute do záverečných stoviek metrov zoradili bok po boku. Aj keď Bennett chvíľu pobudol v háku Ackermanna, po následnom šprinte ho nedokázal zdolať. Rozhodla až cieľová fotografia, ktorá hovorila v prospech Nemca.
Bude mať Jumbo-Visma v budúcnosti konkurenciu?
Posledné roky patrili neprekonateľným a takmer nadľudským výkonom tímu Sky, respektíve Ineos. Táto sezóna ale bola o niečo iná. Už na Tour de France potvrdzovali svoju silu jazdci Jumbo-Visma, ktorí dokázali sťahovať každý nebezpečný náskok, ako aj chrániť svojho žltého muža. Rovnako tomu bolo aj na Vuelte. Groupetto vo famóznom zložení T. Dumoulin, G. Bennett, R. Gesink, S. Kuss, P. Martens, L. Hoffstede a J. Vingegaardem, ktorí doprevádzali P. Rogliča až k jeho víťazstvu, si môžu gratulovať aj k štvorici etapových prvenstiev svojho lídra. Aj keď okrem Rogliča sa nikto nepokúšal o celkové umiestnenie – T. Dumoulin ako niekdajší víťaz Gira odstúpil v 7. etape – dokázali skončiť na druhom mieste v hodnotení tímov. Budú ich výsledky rovnako dominantné aj v budúcej sezóne? Uvidíme.
Aj na Vuelte sa darilo mladíkom
O tom, že tento rok bol plný prekvapení, ktorých tvorcami boli pretekári s vekom, začínajúcim na číslicu 2, sme hovorili v súvislosti s Tour ale aj Girom. Rovnako tomu bolo aj na Vuelte. Aj keď celková klasifikácia ostala bez ich výraznejšej zmienky – najlepšie sa umiestnil E. Mas na výbornom piatom mieste so stratou 3:36, jednoznačným ašpirantom na „cenu mladíka Vuelty“ je Francúz, David Gaudu. Ten si vo svojich 24 rokoch dokázal prísť hneď po prvé dve etapové prvenstvá – a to nie v ľahkých etapách. Prvé vybojoval v kopcovitej etape s číslom 11, kedy v závere odtrhol aj Marca Solera a prišiel si po prvé kariérne víťazstvo na GrandTour vo veľkom štýle. Zdalo by sa, že ide o vrchol jeho doterajšej sezóny. To určite. Ale nikto asi nedúfal, že tento mladík získa aj prvenstvo na Alto de la Covatilla v poslednej horskej etape. Jeho výkonom nedokázal sekundovať aj jeden z víťazov uplynulých etáp, Ion Izagirre.
Ako prísť o víťazstvo kariéry len o zlomok sekundy
Nuž, nie každý deň sa darí, avšak mať to nešťastie prísť o víťazstvo v časovke, ktorá meria vyše 30 kilometrov a zahŕňa aj prudké záverečné stúpanie, len o jednu sekundu… To je teda skutočné nešťastie. Svoje o tom vie Will Barta z CCC. Ten nastúpil do 13. etapy s veľkými očakávaniami a po prejdení cieľovou páskou sa tieto sny javili ako skutočnosť. Čas dovtedy najrýchlejšieho Nelsona Oliveiru prekonal o 9 sekúnd. Vtedy ostávalo na trati ešte vyše 20 pretekárov. Ako títo jednotliví jazdci prechádzali medzičasmi trate, zdalo sa, že nikto už Američana neohrozí. To až do chvíle, kedy sa v závere stúpania objavil P. Roglič ako druhý muž celkovej klasifikácie. Napätie v Bartovej tvári bolo len ťažko maskovateľné a keď po pretnutí cieľovej čiary zasvietilo pri jeho mene zelené číslo 1, Barta vedel, že svoj boj dnes prehral. To všetko po vyše 46 minútach jazdy.
Aj takáto bola Vuelta 2020. Teraz už pretekári pomaly pomýšľajú na budúcoročné výzvy, i keď o ich osude rozhodnú až ďalšie mesiace a situácia vo svete. Tak či onak, sme radi, že sme si svetovú cyklistiku v tomto roku mohli užiť rovnako, ako aj v rokoch uplynulých. Tešíme sa na to, čo nám prinesie sezóna s označením 2021.