Jedinou klasikou, ktorá ešte stihla svoj stanovený, februárový termín, bola Omloop Het Nieuwsblad Elite v Belgicku. Jej víťazom sa stal v šprinte Jasper Stuyven pred krajanom, Yvesom Lampaertom. Peter Sagan na tomto podujatí chýbal. Keďže išlo o posledný februárový deň, ktorý už akosi predznamenával blížiace sa nepríjemnosti, podujatie prebehlo bez ťažkostí a obmedzení. To však už neplatilo pre nasledujúce jednorázovky.
Problémy začali až s príchodom marca, kedy sa hneď v úvode predbežne zrušilo Strade Bianche. Po ňom už nasledovali všetky ostatné, ako sú Miláno-Sanremo, Gent-Wevelgem, AG Diredaagse Brugge-De Panne alebo aj Okolo Flámska či Paríž-Roubaix. Po dlhých týždňoch plánovania sa nakoniec ustálil nový kalendár s očakávanými dátumami. Aj keď išlo o dlhodobý odhad, nefigurovali v ňom už preteky ako E3 BinckBank Classic (27. 03.). Našťastie, väčšina ostala ešte stále potencionálne uskutočniteľná a nám neostávalo nič iné, ako vyčkať do augusta a ďalších mesiacov.
Strade Bianchi – 1. augusta
Veľké znovuotvorenie sezóny sa konalo práve v úvodný deň augusta. Tento cyklistický sviatok si nezaslúžil inú klasiku, ako práve „Bielu Cestu“, ktorá ponúka všetko potrebné pre opätovné rozprúdenie krvi vo fanúšikovských žilách. Táto klasika je síce len 184 km dlhá, avšak vďaka šotolinovým cestám, ktoré v závere dopĺňa strmý výjazd k záverečnému námestiu v Siene, dokáže potrápiť aj tých najlepších.
Keďže išlo o jedno z prvých podujatí po vyše štyroch mesiacoch, bolo ťažké odhadovať, kto je na tom ako. Najsilnejšou sa preukázala šestica uniknuvších pretekárov, medzi ktorými boli mená ako Jakob Fuglsang, Greg van Avermaet alebo aj Wout van Aert. Práve posledný menovaný vzal všetko do vlastných rúk v krátkom, ale strmom stúpaní vyše 12 km pred koncom a až do cieľa nedovolil ostatným priblížiť sa. Po predchádzajúcom treťom mieste v roku 2018, kedy sa doslova zastavil do vyčerpania v poslednom stúpaní, bolo toto jeho prvé víťazstvo v tejto klasike.
Miláno-Sanremo – 8. augusta
Najdlhšia klasika, ktorá nemá obdobu v novodobých štatistikách, mala svoj už 111. štart v Miláne na začiatku augusta. Celých 305 km bolo poriadnou skúškou pre ešte stále aklimatizujúcich sa profesionálov. Navyše bol tento rok nielen najdlhší v histórii, ale súčasne aj nesmierne teplý – vďaka letnému počasiu. Navyše, Miláno-Sanremo je význačné dvomi záverečnými stúpaniami – konkrétne po takmer 280 km pretekania, ktoré vyžmýkajú posledné sily z už tak unavených cyklistov.
Práve v poslednom kopci s názvom Poggio di Sanremo si z už tak dostatočne vysokého tempa nastúpil Julian Alaphilippe, ktorého bezprostredne nasledoval víťaz Strade Bianche, Wout van Aert. Aj napriek tomu, že sa na vrchole objavil ako prvý s niekoľko sekundovým náskokom Francúz, v klesaní do Sanrema už bola táto dvojica pokope. Vďaka ich desať sekundovému náskoku mohli rozhodnúť v šprinte dvoch mužov, z ktorého vyšiel víťazne Aert. Bolo to jeho druhé víťazstvo v priebehu siedmych dní.
Il Lombardia – 15. augusta
Ďalšia z legendárnych klasík, ktorá často ostáva v úzadí za svojimi belgickými a francúzskymi kolegyňami, bola Il Lombardia z talianskeho Bergama do Como. Už 114. ročník v sebe ukrýval 231 km s viacerými kratšími stúpaniami. Zaujímavosťou tohto podujatia v našom zozname je skutočnosť, že Lombardia bola preložená na skorší termín, keďže, ako je už zvykom, jej originálnym dátum je stanovený na október. Na štartovej čiare sa opäť zoradilo pole nabité elitnými klasikármi.
Menej napínavý priebeh okorenila práca tímu Astana, ktorej cieľom bolo okresať pelotón ešte 50 km pred koncom v tiahlom strmom stúpaní Muro di Sormano. Tento plán vyšiel a sformovala sa tak niekoľkočlenná skupina. Nanešťastie, v klesaní hrozivo spadol Remco Evenepoel. Aj napriek tomuto incidentu, desať kilometrov pred koncom to už bol boj trojice pretekárov – Jakoba Fuglsanga, Georga Bennetta a Aleksandra Vlasova. V poslednom stúpaní na San Fermo to bol Fuglsang, ktorý svojím nástupom eliminoval konkurenciu a dokázal prísť do cieľa samostatne.
Valónsky šíp – 30. septembra
Po skončení Tour de France bola opäť príležitosť zapísať sa do histórie klasík. V belgickom prostredí boli najviac vidieť práve pretekári, ktorí jednak dokázali získať potrebnú formu na trojtýždňovom etapáku a súčasne sa dokázali ako-tak z neho zotaviť. Čakalo ich 202 km s členitým, avšak nie horským profilom. Najdôležitejšou časťou bol cieľ na slávnom Mur de Huy – strmom a bolestivom stúpaní, ktoré má skutočne parametre blížiace sa kolmici.
Aj keď ešte 10 km pred koncom bol jeden muž stále v úniku, predpokladal sa zdrvujúci nástup jedného z favoritov z pelotónu. Napriek tomu ešte na hranici 6 km bol osamotený Vansevenant v čele s vyše pol minútovým náskokom. Avšak, kto neriskuje, ten nevyhráva. V jednej z posledným klesajúcich pasáži tento Belgičan opustil priestor vozovky a porúčal sa k zemi. Aj napriek tomu, že sa dokázal rýchlo pozviechať, jeho náskok sa razom vyparil. V záverečných stovkách metrov so sklonom vyše 12 % bol najsilnejším jazdcom víťaz dvoch tohtoročných etáp na Tour, 22 ročný Marc Hirschi.
Liège-Bastogne-Liège – 4. októbra
Jednorázovka, ktorá sa opäť zapíše do dejín. Nielen svojou historickou význačnosťou, za ktorú vďačí 105 predchádzajúcim ročníkom, ale najmä pre napínavý finiš, ktorý pre niektorých cyklistov vyzeral sprvu pozitívnejšie, než v skutočnosti bol. Na 257 km trati s jemne členitým profilom sa opäť zoradili takmer dve stovky pretekárov. Nutne je ale dodať, že do cieľa nedorazila až päťdesiatka jazdcov. Príčinou mohlo byť počasie v kombinácii s náročnosťou trate.
Takmer desaťčlenná skupina, ktorá sa postupne oddeľovala, dokázala udržať pelotón až na hranicu 36 km. Po tomto bode nasledovali viaceré nástupy, z ktorých úspešným bol až ten na méte 14 km pred koncom v predposlednom krátkom stúpaní. Iniciátorom bol novopečený majster sveta, Julian Alaphilippe, za ktorým sa vydala ešte trojica súperov. Schyľovalo sa tak na záverečný šprint, v ktorom sa na prvý pohľad s víťazným gestom najlepšie popasoval spomínaný majster sveta. Po opätovnom overení si výsledku však mohol len trpko stíchnuť, keďže počas jeho cieľového gesta s rukami nad hlavou ho dokázal v posledných metroch predbehnúť Primož Roglič. Alaphilippe za svoje počínanie si v špurte dostal aj penalizáciu, čím sa prepadol až na koniec skupiny – na piate miesto. Zaujímavosťou je aj trojica Slovincov na prvých štyroch miestach – Rogliča a Pogačara doplnil aj Mohorič. Druhé miesto tak obsadil Hirschi.
Gent-Wevelgem na Flámskych poliach – 11. októbra
Predzvesťou belgickej čerešničky – Okolo Flámska – bolo Gent-Wevelgem, ktoré si počas svojej 82 ročnej tradície vybudovalo rovnako zvučné meno. Rovinatý profil, charakteristický pre Belgicko, bol doplnený o jedenásť výživných stúpaní so záverečným až 35 km dojazdom po takmer rovine.
V tento deň nebojovali pretekári len so samotnou traťou a súpermi, ale súčasne aj s počasím. Síce slnečný deň bol doplnený o silný vietor, ktorý niektorých pretekárov doslova zhadzoval na krajnicu vozovky. Početná skupina sa nadelila až v poslednom stúpaní. Taktický boj nakoniec vyvrcholil v poslednom kilometri, kedy sa z početnej skupiny odpútala trojica, z ktorej sa už predpokladal víťaz. Nakoniec to ale rozhodol minuloročný majster sveta, Mads Pedersen, ktorý ešte samostatne dobehol svojich súperov a nedal im v šprinte šancu.
Ronde van Vlaanderen – Okolo Flámska – 18. októbra
Spoločne s Paríž-Roubaix je Okolo Flámska snáď najsledovanejšou klasikou sveta. Nie je to však náhoda. Napriek tomu, že najnižší a najvyšší bod trate delí len vyše 100 výškových metrov, je táto klasika skutočnou previerkou sily a vytrvalosti. Až štrnásť krátkych a strmých stúpaní s nemenej zaujímavým terénom privedie jazdcov na métu 15 km do cieľa, odkiaľ je to „už len po rovine“.
Napätie, ktoré sa v pelotóne stupňovalo v druhej polovici pretekov, pomohol uvoľniť až Julian Alaphilippe, 45 km pred koncom v stúpaní na Koppenberg. Po chvíľke naťahovania sa k nemu pridal Mathieu van der Poel a Wout van Aert, čím sa čiastočne opakovala pozícia z Miláno-Sanremo. Francúzove šance boli ukončené už 35 km pred cieľom, kedy svojou vlastnou neopatrnosťou narazil do motorky komisára. Dvojica na čele sa spoločne dostala až na cieľovú rovinku, kde sa v spravodlivom šprinte bojovalo až do posledných metrov. Títo dvaja bývalí cyklokrosoví súperi si opäť raz zmerali sily. História sa opäť opakovala a vďaka fotofinišu získal svoje prvé víťazstvo na Okolo Flámska van der Poel. Bolo to 34 rokov po víťazstve jeho otca, Adrie van der Poela.
AG Driedaagse Brugge-De Panne – 21. októbra
Klasiky nikdy neboli synonymom horských dojazdov, avšak ani rovinatých šprintov. Driedaagse však v tomto ohľade čiastočne vyvstáva z rady. Na necelých 190 km jazdci nastúpajú celkovo asi 50 výškových metrov, zatiaľ čo výškový rozdiel na trati je neuveriteľných 12 metrov. Napriek tomu ide najmä o pozičný súboj, kedy aj sekunda môže znamenať prehru.
Práve smer vetra rozhodoval aj v tomto prípade. Na čele ostala skupina vyše 20 jazdcov, ktorí si dokázali udržať náskok až do cieľového Veurne. Dážď a silný bočný vietor spôsobili problémy aj jednému z favoritov čelnej skupiny, Mathieu van der Poelovi, ktorý skončil v priekope. Taktický tlak tímu Deceuninck-QuickStep so štyrmi členmi z deviatich jazdcov v čele dal možnosť Yvesovi Lampaertovi už 7 km pred koncom na sólový únik. Ten si dokázal aj vďaka tímovej podpore uhájiť až do cieľa.
Určite sa pýtate – A čo Paríž-Roubaix alebo Amstel Gold Race? Nuž, v priebehu posledných týždňov sa situácia zásadne menila – skôr k horšiemu než lepšiemu. Tento stav sa odrazil aj na športových podujatiach. Kvôli nemu boli tieto bonbóniky sezóny úplne zrušené.
Napriek tomu sme radi, že aj napriek pesimistickým vyhliadkam v úvode roka sa nám podarilo dokončiť túto poplátanú sezónu s takým počtom kvalitných pretekov. Aj keď tento formát nebol vôbec len slabým odvarom, dúfame, že budúci rok sa opäť prinavrátime do pôvodného harmonogramu UCI World Tour.
Zdroj titulnej fotografie: ASO / G.Demouveaux
