Jacques Anquetil je cyklistická legenda. Bol prvým cyklistom, ktorý Tour vyhral päťkrát. V roku 1961 získal v 1. etape žltý dres a udržal si ho až do poslednej etapy. Bol silný a dominantný. Jeho súper, Raymond Poulidor, bol vychovaný na farme a mal obrovský prirodzený talent. V roku 1959 podpísal zmluvu s Mercier. S rovnakým tímom, v akom začínal aj Anquetil. Po dvoch úspešných štartoch na Tour a triumfe na Vuelte, bol v roku 1964 pripravený vyzvať Anquetila na súboj.
Poulidor mal na svojej strane aj francúzskych fanúšikov. Bol Anquetilovým opakom. Anquetila volali cyklistickým aristokratom, vďaka svojim vysokými lícnymi kostiam, upraveným blond vlasom, hladkou bledou pokožkou, ostrým severofrancúzskym prízvukom a elegantným cyklistickým štýlom. Poulidor bol muž z ľudu, hovoril pomaly, stredofrancúzskym prízvukom, mal vráskavú opálenú pokožku a na bicykli vyzeral ako šliapajúci buldog.
K ich najdramatickejšej konfrontácii malo dôjsť počas 20. etapy. Anquetil mal žltý dres, ale Poulidor zaostával iba o 56 sekúnd. Poulidorov plán bol zaútočiť počas stúpania na Puy de Dôme a prevziať celkové vedenie.
Scéna bola pripravená. Stúpali 10 kilometrov strmou cestou až k slávnemu kráteru Puy de Dôme. Bok po boku, rameno na rameno, lakeť na lakeť, navzájom prepojení v tvrdej drine a bolesti. Navzájom počuli len svoje nádychy aj výdychy napriek tomu, že okolo nich bolo pol milióna fanúšikov. Bol to úžasný pohľad a intenzívny boj. Poulidor mal navrch, pretože bol lepším vrchárom, ale Anquetil používal svoju najlepšiu zbraň, stratégiu. Vybral sa vnútornou stranou, bližšie k hore. Trikrát blafoval a predstieral, že nezvláda tempo. Trikrát sa ho Poulidor pokúsil bez úspechu striasť a vyčerpal sa. Keď sa Poulidor pokúsil znovu zaútočiť, Anquetil ho pustil s vedomím, že jeho nohy už nie sú schopné odpovedať ďalším útokom. Anquetil prehral morálny boj, ale dokázal sa v boji udržať.
„Spomalil som, aj on spomalil. Zaútočil som, on odpovedal. Bolo to neuveriteľné. Nikdy som sa na bicykli necítil tak strašne,“ priznal Poulidor pri opise udalostí.
Poulidorovi sa podarilo predbehnúť svojho rivala asi 500 metrov pred vrcholom stúpania. Anquetil rýchlo strácal pôdu pod nohami, ale dúfal, že urobil dosť. Dúfal, že Poulidor mu predsa nemôže ukradnúť celých 56 sekúnd.
Etapu vyhral Poulidor. Anquetil skončil tesne za ním a takmer sa zrazil so svojim tímovým vozidlom. Nemohol chytiť dych. Jeho pokožka bola fialová a potom biela, ale stále počítal.
„Koľko?“ spýtal sa.
„Nechal si si 14 sekúnd,“ začul v odpovedi.
„To je viac, ako som potreboval,“ vydýchol úľavou.
Poslednou fázou bola časovka, kde bol Anquetil favorit, pretože to bola jeho disciplína. Poulidor jazdil naozaj rýchlo a udržal si najrýchlejší čas dňa, až pokým neprišiel na rad Anquetil. Poulidor bol v prvom “polčase” rýchlejší o 5 sekúnd. To mu dávalo nádej. Anquetil bol v druhej polovici oveľa rýchlejší a vyhral časovku a celú Tour o 55 sekúnd. Vtedy to bolo najmenšie časové rozpätie v histórii.
Fanúšikovia v Paríži neboli šťastní, že ich obľúbený Poulidor prehral a nefandili šampiónovi. S tým sa Anquetil musel vyrovnať. Poulidor bol navždy obľúbený fanúšikmi, ale Jacques Anquetil si zaistil veľmi dôležitý piaty titul. A my všetci sme videli súboj, na ktorý si ešte aj dnes spomíname.
