Neoficiálne spojenectvo medzi mnohými tímami malo jediný cieľ – zabrániť Merckxovi, aby sa z Tour opäť stala šou jedného muža. Nová generácia vrchárov, konkrétne Holanďan Joop Zoetemelk, Španiel Luis Ocaña a Francúz Bernard Thévenet, zaútočila na Merckxa hneď po nástupe Tour do hôr. Ocaña zvíťazil na Puy de Dôme a Cannibalovi ukradol 15 sekúnd. Merckx si udržal žltý dres, ale psychologický efekt bol silný. Semeno pochybnosti bolo zasiate.
Merckx mal pri zjazde v desiatej etape technické problémy. Jeho konkurenti to ignorovali a získali na neho 1 minútu. V 11. etape Ocaña zaútočil znova a tentoraz to bolo na prvom stúpaní z piatich naplánovaných na ten deň. Nasadil neuveriteľné tempo. Merckx chcel odpovedať, ale nemohol a nikto mu nebol ochotný pomôcť. Stratil v tej etape 8 minút a 42 sekúnd. Merckx celkovo zaostával o viac ako 10 minút. Pre Cannibala to bolo netypické a čelil potenciálne najničivejšej strate svojej kariéry.
„Ocaña bol dnes výnimočný,“ priznáva Merckx po etape.
„Je na vrchole svojich fyzických schopností. Neviem si predstaviť, či je možné prekonať priepasť, ktorú vytvoril. Jediná šanca je, ak dokážem získať nejakým zázrakom druhý dych, alebo ak sa jemu niečo nepodarí, inak nevidím spôsob ako zmenšiť náskok.“
Merckx svojím vyjadrením všetkých šokoval. Už sa vzdával? Ešte nie. Zotavil sa počas dňa odpočinku a zaútočil hneď od začiatku 12. etapy. Do Marseille prišiel o pol hodinu skôr, ako bol najlepší očakávaný čas. Ocaña si však stále udržal vedenie viac ako 7 minút.
V 14. etape mali jazdci stúpať na Col de Portet d’Aspet, Col de Menté a Col du Portillon. Počasie bolo hrozné. Merckx zaútočil na Col de Menté, ale Ocaña odpovedal. Merckx to skúšal znova a znova, ale Ocaña jednoducho nezostal pozadu. Zlé počasie sa zhoršilo tesne predtým, ako dosiahli vrchol Menté. Boli hromy, blesky a silný dážď. Priesmyk bol hmlistý a viditeľnosť veľmi obmedzená. Cesta bola lemovaná prúdmi tečúcej vody, brzdy už nefungovali a jazdci museli brzdiť nohami.
Eddy Merckx bol úžasný v jazde z kopca, takže si myslel, že pri zostupe z Menté zanechá Ocañu za sebou. Ocaña nebol odborníkom na zjazdy z kopcov a riaditeľ jeho tímu ho dokonca varoval, aby sa pri zostupe nepokúšal zavesiť na Merckxa. Ale snažil sa zbytočne.
V zjazde, asi na štvrtom kilometri, stratil Merckx kontrolu nad svojím bicyklom a narazil do malého múrika na okraji cesty. Keď vstal, fanúšikovia sa mu ponáhľali na pomoc. Ocaña ho prenasledoval, nedokázal sa všetkým vyhnúť a padol. Merckx znova nasadil reťaz a pokračoval. Ocaña nemohol a požiadal o nový bicykel zo svojho tímového vozidla. Zoetemelk, ktorý práve prichádzal na miesto, sa autu vyhýbal, narazil však priamo do Ocañu. O pár minút neskôr Ocañu zasiahol aj portugalský jazdec Agostinho a od bolesti a v bezvedomí spadol na zem. Vrtuľník ho bezpečne dopravil do nemocnice, ale jeho sen o víťazstve na Tour bol preč.
Merckx vďaka tomu získal žltý dres, ale odmietol ho prijať a chcel z Tour úplne odísť. Jeho spolujazdci a organizátori Tour ho prosili, aby pokračoval. Urobil to, ale odmietol si obliecť žltý dres z úcty k Ocañovi. Štyri dni na to, v úniku, vyhral 17. etapu a nad Zoetemelkom získal 2 minúty. Vyhral aj poslednú časovku a získal tretí titul na Tour de France.
„Nech sa stalo čokoľvek, o výhre na tejto Tour budú vždy pochybnosti,“ povedal Eddy Merckx.
