Ahojte. Ako to býva zvykom, na úvod by ste sa nám mohli predstaviť – kto ste a čo robíte.
Ahojte všetci. Takže o nás len tak v skratke, keďže sme na tom rovnako ako všetci ostatní cyklisti a trailbuilderi (neoficiálne ? ). Sme hlavne tá hŕstka nadšencov a bláznov, čo obetujú svoj čas, rodinu, priateľov a prácu kvôli tomu, čo milujú a je to ich životný štýl. Sme Občianske združenie LiečivéSingletracky Bardejovské Kúpele LSBK. Staráme sa a budujeme single v okolí našich Bardejovských Kúpeľov. Pod toto „my“ patrí Paľo (Pajdo), Števo (blondak alebo Stefo), Marek, Paľo a Rasťo a v neposlednom rade k nám patrí aj náš nepísaný člen Rado. A samozrejme k nim pripájam aj mojich dvoch malých veľkých jazdcov a manželku, spoločne s „traildog-om“ vo výcviku – Trik (border kóliu three colour).
Ako vznikol celý projekt LiečivýchSingletrackov? Je to nejaký prirodzený vývoj horského cyklistu, ktorý najprv jazdí a potom sa začne zaujímať aj o stavanie trailov?
Celý projekt neoficiálne vznikol už asi 6 rokov dozadu. Dovtedy som jazdil v Anglicku, kde už malé trailcentrá boli bežnou záležitosťou a ponúkali skvelú príležitosť na jazdenie a oddych nielen pre samotných jazdcov, ale aj ich rodiny. Keď som sa vrátil na Slovensko, chýbalo mi to, a tak sme spolu s Pajdom začali budovať “ilegal single“. Už vtedy sme ale túžili mať tu aj legálne traily. V Prešove to už rástlo, a tak nám to nedalo, prečo nie aj tu. V tom čase sa podarilo nadviazať spoluprácu aj s Kultúrno turistickým centrom Bardejov (Marcel Tribus) a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (Radomír Jančošek), vďaka ktorým postupne vznikli singletracky v Bardejovských Kúpeľoch. Ich zásluhou je predovšetkým finančná a administratívna stránka. Prišli sme k Jankovi Tekelovi (Trail Worx) a vybudovali traily, o ktoré sa už my adekvátne staráme, snažíme sa ich udržiavať a vylepšovať a taktiež získavať financie, pracovnú silu a náladu, aby sme to tu mali pre potešenie každého cyklistu. Nový singletrack, ktorý práve budujeme, je už konečne pod staviteľskou réžiou nášho OZ ?. Toto ma postrčilo v mojom rozhodnutí pustiť sa do živobytia trail buildera, Diglet Trail Build (moji malí chlapci hovoria, že jeden z Pokémonov, Diglett, prehrabáva zem a buduje, tak preto Diglet ?). Tak len verím, že sa nám pošťastí a v okolí sa začne budovať viac, ako doteraz, aj keď roboty na singloch je stále dosť.
Boli ste pred začiatkom budovania ovplyvnení aj slávnejšími projektami ako Whistler alebo aj neďaleké Rychlebské Stezky? Snažíte sa priniesť podobné zmýšľanie aj na východ Slovenska?
Áno, o Rychlebách sme už vedeli, alebo som vedel, ale keďže som žil dlhé roky v Anglicku, jazdil a cestoval po trail centrách a trailoch, hneď som si to zamiloval a vedel som, aký štýl a spôsob jazdy chcem presadzovať doma na Slovensku ?. Aj preto sa nový singel už nesie v prírodnom duchu: úzky, strmý singel s dropmi a vlnkami – je teda ovplyvnený tzv. „UK style“ (anglickým štýlom, pozn. red.), ako to voláme my. Samozrejme, že poznáme Whistler, raj horskej cyklistiky, ale to už je ďaleko za našimi limitmi.
S trailami ako takými sa spája aj organizácia IMBA a jej „dohľad“ pri budovaní samotných cestičiek – čo to v laickej reči znamená? Ak by sa naskytla možnosť ísť na kurz budovania trailov a boli by na to financie, určite by sme všetci od nás radi išli. Boli by to pre nás cenné informácie a zážitok stretnúť sa s ľuďmi s rovnakou záľubou a osudom, ako sú tie naše. My sme však zatiaľ nekvalifikovaní trailbuilderi, ale snažíme sa aby to, čo robíme, bolo čo najprirodzenejšie, čo tu môžeme ponúknuť.
Koľko singletrackov ste už doteraz dokázali vybudovať a čím sú charakteristické – čo sú ich nezameniteľné špecifiká?
Ako som písal už v úvode, máme tu vybudovaná 4 singletracky:
- HERKULES (spojka medzi Bardejovom a Bardejovskými Kúpeľmi – ľahký)
- ČEREŠENKA (primárne výstupový, ale jazdí sa aj dole – stredne náročný)
- NAPOLEÓN (zjazdový – stredne náročný)
- RODINNÝ (ľahký)
Práve teraz budujeme ďalší singel, mal by sa volať „Kráľovský”, ale to ešte budeme zvažovať ?. Tento singel bude náročný až ťažký. Takto tu budeme mať všetky druhy trailov a na svoje by si mal prísť každý jazdec. Každý zo singlov je, povedal by som, špecifický, ale jedno majú spoločné. A to to, že okolie, lesy, miesto, kde sa nachádzajú, sú iné ako ostatné na východnom Slovensku. Miestami mám pocit, že som v pralese, a to bez preháňania. Myslím to v dobrom, keďže som ich už pár pojazdil, viem, že všetky majú svoje čaro a týmto sa od seba líšime. Preto treba navštíviť každý z nich a urobiť si svoj obraz a zážitky.
Teda, ak sa rozhodneme ísť na víkend do Bardejovských Kúpeľov aj s deťmi, nehrozí, že na nás budú čakať samé náročné a technicky odvážnejšie trasy?
To určite nie… Rodinný singletrail sa dá pekne vyšľapať a bez problémov aj zisť. Je to singel pre menej a málo skúsených jazdcov, takže je to v pohode. My si ho dávame ako čerešničku na torte, keď končíme naše výjazdy na singloch, ale stále dávame pozor na okoloidúcich. Takže sa nemusíte obávať stretu s rýchlymi jazdcami, nebojte sa ?.
Akú spätnú väzbu ste zaznamenali pri stavaní trailov – sú to poväčšine pozitívne ohlasy, alebo sa niekedy vyskytne aj nejaký ten tmavý mrak?
Akurát včera som dostal správu cez messenger od Juraja (jeden z chlapcov z Baťových trailov), ktorý je tu na pobyte. Citujem : “Čerešenka hore super, Napoleón geniálny, Rodinný paráda!“. Pre nás je toto veľká vec, dostať takúto správu. Ak je to od buildera, čo jazdí, tak sa predpokladá, že vie, o čom hovorí, a to je pre nás na nezaplatenie ?.
Okrem trailov ste dokázali prispieť aj k zlepšeniu infraštruktúry spojenej s nimi. Inými slovami, pribudlo nové značenie, miesta pre odpočinok alebo aj zázemie v podobe Strediska Lipka. Ste so súčasným stavom spokojní, alebo plánujete ďalšie prepracovanie?
Stále sa na niečom pracuje, ako tu, tak aj v iných občianskych združeniach a tak aj na trailoch. Každý sa snaží niečo dosiahnuť a prilákať viac ľudí. Rovnako tak aj my. Chceme stále vylepšovať čo máme, aby sme ponúkli niečo nové. Plánujeme ešte získať nízkotlakovú vapku (vysokotlakový vodný čistič, pozn. red.), hneď vedľa základne na Lipke, kde už máme super stojany na bicykle so stojanom na náradie a pumpu, ktoré sa dajú požičať kedykoľvek ?. Pri základni budujeme aj malú skill line-u a postupne by sme chceli začať upravovať traily tak, aby boli ešte bezpečnejšie, rýchlejšie a ešte zábavnejšie, ako sú teraz. To však s podmienkou, aby vždy ostali singlami.
Aj keď je to možno neľahké, ale predsa len, ktorý z trailov vám sedí najviac a prečo?
Všetci milujeme Napoleon, dokonca aj môj 9 ročný synátor Štefan. Ale vidím to tak, že bude mať čoskoro konkurenta, nový „Kráľovský“ singletrack, na ktorý sa všetci veľmi veľmi veľmi tešíme. ?
Slovensko sa v poslednej dobe stáva čím ďalej viac prepojené prostredníctvom lokálnych „trail-builderov“, ktorí po celom území budujú trasy, zamerané predovšetkým na zábavnejšie/technickejšie jazdenie, ktoré sa odpútava od klasických zvážnicových výjazdov. Aký je v tomto smere váš názor – preferujete celodenné jazdenie po trailoch, alebo si dokážete užívať aj „turistické“ chodníky?
Popravde, pre mňa sú traily to najlepšie. Viem sa tam uvoľniť, relaxovať, zabaviť sa s partiou kamarátov, naučiť sa nové veci a techniku. Ale za krásnym výhľadom si musíš aj poriadne zamakať. Preto, ak je to potrebné, nebránime sa ani tomu XC výjazdu – hlavne Pajdo.
https://www.instagram.com/p/B_PohmclwnB/
Dôležitou skutočnosťou, ktorá možno nie je na prvý pohľad natoľko zrejmá, je otázka financií. Predsa len, okrem pracovnej sily je potrebné náradie, plánovanie, vybavovanie a pod. Ako to zvládate vy? Pomáha vám v tomto smere mesto Bardejov alebo iné inštitúcie?
Jednoznačne OOCR ŠARIŠ A KTC BARDEJOV sú za všetkým, čo sa týka vybavenia papierov a financií. Oni boli tí, ktorí to všetko tak povediac „zatiahli“. Keď sa to ale urobilo, je potrebné sa o to aj starať a práve v tom máme svoje prsty my. Založili sme občianske združenie a rozhodli sa ísť do toho aj napriek tomu, že sme vedeli, že to nebude ľahké. Ľudia chodia jazdiť, ale známe NO DIGGING – NO RIDING („bez kopania žiadne jazdenie“, pozn. red.) veľa ľudí nerieši a chodia len jazdiť. Aj keď nás to sem tam zamrzí, ideme a makáme, pretože chceme. Či financie sú alebo nie, stále sme tam a upravujeme, zlepšujeme, upratujeme. Nekonečný príbeh, ale to iste nie je len u nás, ale aj na iných trailoch na celom Slovensku.
Čo je pri samotnom stavaní trailov povedzme najťažšie – a nemusí to byť len z pohľadu fyzickej náročnosti. Je papierovanie horšie než samotné kopanie?
Popravde, je to viac otázka na to, ako to v tvojom živote vyzerá. Poviem to takto a nie som v tom sám: Vyžaduje to hlavne veľa času. Čas, ktorý odoprieš svojej rodine, priateľke, kamarátom a čas, ktorý nevenuješ práci, ktorá živí tvoju rodinu a platí tvoje účty. Je veľmi ťažké skĺbiť všetko dokopy. Takmer nemožné. Preto som vďačný za rodinu, ktorú mám, za ich pochopenie a podporu. Papierovanie je štádiom, na ktorom to všetko stojí a padá. Buď sa kopať bude, alebo nebude. Kopanie to už je iná makačka, ale ten pocit, keď ľudia jazdia a zlepšujú sa, je na nezaplatenie. Keď ťa pochvália a uznajú všetku tvoju snahu a hodiny práce, na všetko sa zabudne a ide sa stavať ďalej.
Na čo sa pri budovaní chodníkov zameriavate? Preferujete prioritne flow alebo dĺžku či snahu ponúknuť jazdcovi chvíle pre vychutnanie si okolitej atmosféry, biotopu a iných prvkov prírody?
V našom prípade je to hlavne o tom, ako sa na ten les a singel v ňom pozeráme. Keďže tento náš „Kráľovský“ je naše prvé vlastné „dieťa“, príroda nám napomáhala a viedla nás sama, a s UK STYLE to bude naozaj super trail ?. Máme ho rozdelený na niekoľko častí: úplne vrchná časť je strmá, začínajúca lavicou a dropom. Následne pokračuje strmo dole okolo krásnych vysokých a machom obrastených stromov, cez „off camber“ (odklopené zákruty, pozn. red.) a kamene – bez toho by to jednoducho nešlo. Prenesie nás na druhú časť, kde je singel úzky a kamenistý, s koreňmi a vlnami a jedným či dvoma dropmi, ale nič veľké. Zákruty opäť v off camber, kde hľadáš grip. Rýchla pasáž nás prenesie do ďalšej časti, na ktorej práve robíme. Na poslednú časť si voláme kamaráta s bagrom, aby nám urobil peknú točenú pasáž na konci. To všetko v krásnom prostredí s vysokými stromami – jednoducho LSBK.
Ďalšou z aktuálnych tém horskej cyklistiky sú elektrobicykle. Tie často rozdeľujú cyklistov na dva tábory. Uvítate takto vybavených jazdcov aj na vašich trailoch, alebo máte k takémuto jazdeniu nejaké výhrady?
U nás je elektrocyklista náš Rado, ale v pravom slova zmysle. Motor ide iba vtedy, keď už nohy nevládzu. Takže u nás je to tak. Je to bicykel, tak nech jazdi. Hlavné je, nech má jazdec základné potreby: prilba, rukavice, chrániče, rozum a hlavne slušné a férové správanie ?.
Ako to vyzerá s využívaním singletrackov na športové jazdenie? Plánujete organizovať preteky na spôsob endura s rýchlostnými skúškami, alebo radšej nie?
Ako som písal, čas je to, čoho má človek buď dosť, alebo ho nemá vôbec. Keď sa nám podarí dať všetky single dokopy k našej spokojnosti a príde chuť aj na niečo také, nebránime sa tomu. Takže možno v budúcnosti budeme aj my mať naše preteky na vlastných singloch.
Kde sa vidíte o niekoľko rokov? Kam smerujú vaše súčasné predstavy o budovaní trás?
Ako občianske združenie by sme chceli naďalej spravovať a budovať single v okolí. Radi by sme sa však dostali smerom na Zborovský hrad, kde sú úžasné podmienky na výšľap, ale aj zjazd, plus krásny Zborovský hrad, ktorý je dominantou okolia. Uvidíme, čo ale dokážeme dať dokopy v spolupráci s OOCR ŠARIŠ a KTC BARDEJOV do budúcna.
Bez niekoľkých krátkych otázok s jednoslovnou odpoveďou by to nešlo, takže poďme na to:
29“ alebo 27,5“ (27,5+“)?
Pre mňa 29“, Pajdo 29“ to viem na 100 %, Marek 27,5“, Paľo 27,5“ a Rasťo 27,5“, aj keď tam si nie som celkom istý. Nepísaný člen Rado 27,5“ ? .
XC, Trail, Enduro alebo dokonca Gravel?
ENDURO.
Celoodpružený alebo hardtail?
Celoodružený, aj keď rád by som mal oboje. Možno raz.
S chráničmi alebo len s prilbou?
Všetko musí byť, to je bez pardónu u mňa aj ostatných.
Klopenky alebo dvojvlny?
Klopenky.
Pivo alebo kofola? ?
Kofola, keď idem autom, ale pivec si tiež dáme radi !!!!!!!!!!
Ďakujeme vám za rozhovor a prajeme veľa šťastia pri budovaní ďalších trailov!
