Viacfarebné rámy
Pestrofarebné rámy boli dôkazom toho, ako šialene dokážete jazdiť. Začiatky 90. rokov v cyklistike boli šialené a jazda na horských bicykloch nebola výnimkou. Vo všetkých kútoch sveta bola najžiadanejšia malá spoločnosť s názvom Klein, ktorá stavala nádherné ručne vyrábané rámy, vyrobené z masívnych, ale mimoriadne ľahkých hliníkových rúrok. Po týchto farebných prevedeniach jednoducho túžili všetci. Dnes, viac ako 11 rokov po zániku spoločnosti, sú tieto bicykle stále vyhľadávané zberateľmi, avšak tieto vzory už nenasleduje žiadny zo súčasných výrobcov.
Farebné pneumatiky
Tie vychádzali z podobného sentimentu. Obyčajné čierne pneumatiky boli považované za príliš nudné na to, aby ich mohli mať bicykle, ktoré sa snažia uniknúť priemernej výrobe. V tomto smere bola najdôležitejšou (a nikdy nezabudnutou) spoločnosť American Onza, dodávajúca rohy na riadidlá, ružové gripy a pneumatiky Porcupine. Nielenže na boku pneumatiky bolo nakreslené milé zvieratko, ale pútavá bola aj farba samotnej gumy. Pneumatiky boli ponúkané v krémovobielom odtieni. Greg Herbold, víťaz prvých majstrovstiev sveta UCI, mal na bicykli tiež jeden pár, keď sa blížil k cieľovej páske. Avšak farebné pneumatiky zmizli spolu s hudbou grunge a konzolami Game Boy.
Rohy
Dokonca ich mali aj downhill jazdci, čo nám asi hovorí viac o DH dráhach tej doby. Všetci ich milovali a žiadne riadidlá vyrobené v továrni neboli dostatočne dobré, pretože im k dokonalosti ešte chýbali rohy. Stále sa s nimi môžete ešte stretnúť, pretože ľudia sa nad nimi potia na trenažéroch v telocvični. Nikto už tieto úchopy nepoužíva a uvidíte ich iba na týchto stacionárnych monštrách.
Trojprevodník
Čím viac ozubených koliesok, tým viac prevodov. Horská cyklistika nielenže umožnila ľuďom prejsť z asfaltu na terén, ale tiež ponúkla možnosť stúpania na strmé kopce. Okrem širokých pneumatík s drsným dezénom boli za toto kúzlo zodpovedné aj prevody. S minimálnym úsilím ste mohli zaradiť rýchlostný stupeň, ktorý vás vyviezol do kopca, ale jazda vyžadovala neustále radenie s prednou aj zadnou prehadzovačkou. Tak sa dosiahol najlepší možný prevodový pomer pre požadovanú rýchlosť. Veľa radenia spôsobilo, že sa reťaz častejšie roztrhla. Toto prinieslo viac utrpenia ako výhod, a tak trojprevodníky boli nakoniec nahradené jednoprevodníkom, s použitím väčšieho počtu ozubených kolies na zadnej kazete.
Masívne chrániče tela
Pravdepodobne obrovská popularita televízneho seriálu korytnačiek Ninja v 90. rokoch spôsobila, že ľudia chceli vyzerať akoby namiesto zjazdových bicyklov používali katany a nunčaky. DH v počiatočnom štádiu nebolo nič iné, ako koordinovaný pokus o spáchanie samovraždy pomocou šípky z kopca dolu na bicykli. Aby to bolo menej bolestivé, niektorí ľudia sa obliekali, akoby bojovali proti nepriateľskému rytierovi na turnaji. To malo za následok hromadnú výrobu celotelových brnení MTB. Napriek dostatočnej ochrane boli obleky s chráničmi po celom tele nielen ťažké, ale aj nepohodlné, a preto od nich o niekoľko rokov neskôr upustili. V dnešnej dobe väčšina jazdcov nosí iba jednoduché pružné chrániče kolien a rukavice. S rastúcou popularitou enduro miznú dokonca aj kedysi populárne celotvárové prilby, ktoré sa vymieňajú za ľahšie verzie.
Príliš dlhé predstavce
Všetko predĺžené vyzeralo dobre. Štandardom boli nielen dlhé predstavce, ale aj sedlovky, ktoré sa týčili nad zvyškom bicykla. Bohužiaľ, všetky tieto pozoruhodné vychytávky, zhoršovali výkony v technicky náročnom teréne. Dnešné predstavce majú v porovnaní s tými v minulosti tendenciu byť čo najkratšie, aby sa zabezpečila dokonalá rovnováha a bezpečné riadenie.
Hydraulické brzdy Magura
Každý užívateľ čeľustných bŕzd by vám povedal, ako zle fungovali, keď bolo mokro. Bez ohľadu na to, ako silno ste stláčali páky. Nemecká spoločnosť Magura prišla s vylepšeným riešením využívajúcim hydrauliku pre vyšší výkon a efektívnosť. Fungovalo to a vyzeralo skvele hlavne vtedy, keď to bolo ozdobené ikonickou žltou farbou. Ale systém bol odsúdený na zabudnutie s príchodom moderných kotúčových bŕzd.
Diskové kolesá
Diskové kolesá, ktoré používali legendy ako John Tomac, Ned Overend alebo Greg Herbold, patrili na začiatku 90. rokov k najznámejším poznávacím znamením horskej cyklistiky. Kolesá z uhlíkových vlákien prispeli k obratnejšej jazde a lepšej manipulácii pri odbočení. Fanúšikovia si budú pamätať na zlovestné zvuky, podobné bubnovaniu, ktoré vydávali, keď boli zasiahnuté hocijakým malým kamienkom. Diskové kolesá neboli na MTB použité už desaťročia, stále si ich však pamätáme, rovnako ako aj staré hračky Lego Technic.
Pedále s košíkmi a remienkami
Nášľapné alebo ploché pedále sú v súčasnosti jedinými dvoma možnosťami, ale vždy tomu tak nebolo. Inšpirované cestnou cyklistikou boli aj horské bicykle vybavené košíkmi s remienkami pre lepšiu stabilitu nohy v pedáloch. Spojenie nôh s pedálmi tiež pomohlo skákať cez prekážky, ale zrážky a pády s nohami uzamknutými v košíkoch boli nebezpečné a bolestivé. Košíky vás neurobili lepším jazdcom, kým ste sa nenaučili robiť dokonalý bunny hop.
Predstavce s odpružením
Cyklistickí inžinieri tvrdo pracovali, aby obmedzili otrasy prenášané zo zeme na prsty, dlane, ruky a paže jazdca. Zatiaľ čo odpruženie pomohlo efektívnejšie ovládať bicykel, predstavce s odpružením spôsobili pravý opak. Spôsobili, že jazdci mali pocit, akoby držali dva banány, každý v jednej ruke. Niet divu, že tieto divné zariadenia boli čoskoro prekonané drahšími, ale oveľa funkčnejšími odpruženými vidlicami.
Eloxované časti
Zatiaľ, čo farebné eloxované časti sa považovali za korunovačné klenoty na dokončenie dokonalého dizajnu, dnes ich vidíme len ako drobnosti. V ponuke boli pestrofarebné predstavce, košíky na fľaše, rýchloupínateľné sedlovky. To je však už dávno zabudnuté – podobne ako kockované košele a voľné svetre.
26” kolesá
Veľkosť kolies prešla jednou z najväčších revolúcií v histórii cyklistiky. Kým cestné bicykle jazdili na tenkých kolesách s priemerom 622 mm, „clunkeri“ používajúci ťažké bicykle Schwinn na zjazdové preteky, stanovili priemer na 26 palcov, ako štandard MTB, na nasledujúcich tridsať rokov. Gary Fisher, jeden z priekopníkov MTB, bol horlivým obhajcom väčších kolies. Trvalo však roky, kým sa ostatní výrobcovia dohodli na štandarde 29 “. To, čo sme považovali za trápne pred niekoľkými rokmi, vyzerá teraz dobre a naopak. Cyklisti, jazdiaci na 26 “ kolesách, sa nám zdajú rovnako zábavní, ako dospelí ľudia na detských bicykloch.
