Aj z tohto dôvodu bude tohtomesačná desiatka venovaná udalostiam cestnej cyklistiky z aprílov predchádzajúcich desiatich rokov. Pozrieme sa na legendárne víťazstvá, boje a všetko, čo k cyklistickému svetu jednoducho patrí. Veď ako sa hovorí, budúcnosť je len napodobená minulosť.
Cancellara a pavé – neprekonateľná kombinácia
Snáď si ešte pamätáme posledné vystúpenie F. Cancellaru na Okolo Flámska, kedy ho prekonal práve P. Sagan na Paterbergu. V roku 2010 však na Paríž-Roubaix to bol práve Švajčiar, ktorý nedal nikomu šancu. Dôvodom pre takéto konštatovanie je jeho fenomenálna jazda, ktorá v cieli na velodróme v Roubaix znamenala sólový prejazd s dvojminútovým náskokom na budúceho majstra sveta, T. Hushovda. Súčasne to bol moment, kedy niekoľkí začali obviňovať Cancellaru z používania motora v ráme. Posúďte sami ?.
Tri víťazstvá Gilberta v rade
Rok 2011 bol zaujímavý nielen debutovým a posledným víťazstvom austrálskeho matadora, C. Evansa, ale aj jarnými klasikami, ktoré si podmanil Gilbert. Ten dokázal v rozmedzí siedmych dní vyhrať hneď 3, hodnotené najvyššou kategóriou. Prvé bolo Amstel Gold Race, nasledované dvomi belgickými, teda domácimi podujatiami. V stredu Valónsky šíp, kde opäť s tesným náskokom zdolal J. Rodrígueza alebo S. Sáncheza, a v nedeľu na Liège – Bastogne – Liège mu nedokázali kontrovať ani obaja bratia Schleckovci, ktorých prekonal v cieľovom šprinte.
Rok 2012 bol rokom B. Wigginsa
Zábery, kedy sa tím Sky po prvýkrát v žltom drese objavil na Champs-Elysées a započal tak dlhú šnúru neprekonateľných výkonov, budú stále legendou. Na ich počiatku stál Angličan, Bradley Wiggins, ktorý ako prvý získal tento cenný triumf. V tom roku však tiež dominoval na marcovom Paríž-Nice a na aprílovom Tour de Romandie, kde celkové víťazstvo spečatil v individuálnej časovke – jemu tak blízkej. Odsunul aj dovtedajšieho lídra, L. L. Sáncheza z boja o cenný triumf.
Famózny Kreuziger získal prvú a (zatiaľ) poslednú klasiku
Jeden zo súčasnej generácie českých cyklistov, R. Kreuziger, za posledných desať rokov získal viacero výhier, avšak jednorázovky sa mu zdali byť nedosiahnuteľné. Všetko až do roku 2013. Počas jedinej holandskej klasiky, Amstel Gold Race, dokázal v závere uniknúť početnej skupine a s takmer polminútovým náskokom prišiel do cieľa po 6 a pol hodinách ako víťaz. Sladké víťazstvo mohlo byť ešte sladšie, keby na Tour de France nemusel ako domestik pomáhať Albertovi Contadorovi a vylepšiť konečné 5. miesto v celkovej klasifikácii. Avšak – keby, keby keby…
L. Armstrong verejne prehlásil mená komplicov
Ambícia byť najlepším si často mýli poctivosť s heroizmom. Hviezdne výkony cyklistov, ktoré by aj bez dopingu boli nadľudské, strácajú hodnotu vo chvíli, keď sa na všetko príde. Bývalý sedemnásobný víťaz Tour de France bol uznaný za vinného z dopingu. V roku 2014, ale aj v nasledujúcich, postupne vyplávali na povrch nové a nové spojenia. V apríli toho roku boli zverejnené Armstrongom priznané osoby, medzi ktoré patril tréner Pepi Marti, Dr. Pedro Celaya, Dr. Michele Ferrari alebo Dr. Luis Garca del Moral. Tí, ale aj ďalší pomáhali profesionálom nelegálnym spôsobom dopingu.
Alaphilippe pomaly ukazuje svoje kvality
Pred piatimi rokmi sa mnoho dovtedajších legiend pomaly vytrácalo z pelotónu a nahrádzali ich (tak ako je tomu stále) nové nádeje, o ktorých ešte v tej dobe nevedeli, že budú stáť na najvyšších priečkach. J. Alaphilippe je profesionálom od roku 2011, avšak v roku 2015 ukázal svoju výbušnosť napríklad na Valónskom šípe, kde ako domestik Kwiatkovského dokázal v záverečnom šprinte na brutálnom Mur de Huy bojovať o víťazstvo s Alejandrom Valverdem. Rovnako tomu bolo aj štyri dni na to, kedy taktiež nestačil jedine Valverdemu na Liège – Bastogne – Liège.
História sa prepisuje – Sagan ukončil svoje čakanie
V roku 2016 už Peter Sagan samozrejme na svojom konte mal viacero cenných víťazstiev – okrem iného aj majstra sveta. Práve v dúhovom drese sa postavil na štart jednej z najcennejších klasík – monumentu Okolo Flámska. Tu na poslednom stúpaní na Peterberg nedal šancu ani Vanmarckovi ani Cancellarovi. Aj na posledných 15 kilometroch dokázal odolávať dobiehaniu týchto dvoch pretekárov a po prvýkrát získal belgický triumf vo farbách majstra sveta.
Pred tromi rokmi sme sa rozlúčili s M. Scarponim
K cyklistike patria aj smutné správy – tak, ako ku každej oblasti života. Pred pár rokmi sme práve v apríli dostali tragickú správu o osude jedného z najpopulárnejších talianskych cyklistov tejto generácie – Michele Scarponiho. Jeho život vyhasol pod kolesami dodávky v blízkosti domova, iba deň po skončení Tour de Alps a niekoľko týždňov pred Giro d’Italia. Poctu mu vzdali viacerí pretekári, medzi inými aj Peter Sagan víťazstvom na majstrovstvách sveta.
Opäť triumf Sagana a temná spomienka na Roubaix
Päť pokusov o zisk najťažšej jednorázovky súčasnej profesionálnej cyklistike, Paríž-Roubaix, bolo potrebných pre slovenského rodáka predtým, ako vyše 55 kilometrov pred koncom so sólovým únikom a následnou spoluprácou s Dillierom dokázal prejsť trať s charakteristickými mačacími hlavami ako prvý. Tento ročník bol aj tragickým. Po dvesto kilometroch pretekov sa k zemi porúčal Belgičan Goolaerts. Následne sa ho už nepodarilo oživiť. V 23 rokoch dostal infarkt.
Raketa menom M. van der Poel
S týmto menom sme sa v uplynulých troch rokoch stretávali častejšie a častejšie. Najprv v cyklokrose, následne v horskej cyklistike a pred dvomi rokmi aj v tej cestnej – navyše v elitnej kategórii WorldTour. Práve minulý rok dokázal tento Holanďan získať hneď dve klasiky z najvyššej kategórie, z ktorých asi najcennejšou bola Amstel Gold Race pred domácim publikom. Víťazstvo v záverečnom šprinte by nebolo „ničím“ prevratným, avšak heroickosť van der Poela tkvie v tom, že na posledných 30 kilometroch dokázal takmer sám eliminovať minútový náskok čela a v záverečných stovkách metroch ich aj prešprintovať.
Škoda, že tento rok k tomuto zoznamu nemôžeme okrem „domácich“ pretekov na trenažéroch pridať skutočné výkony na legendárnych tratiach svetových podujatí. Ale kto vie, bude budúci mesiac už iný?
