Jedným z nich je aj Marek. Ak sa pozrieme na všeobecné údaje, jeho výška je na hodnote 183 cm, zatiaľ čo hmotnosť je úctyhodných 72 kg. Počas uplynulých dvoch sezón sa predstavil na takých podujatiach, akými sú Majstrovstvá sveta, talianske Trofeo Buffoni a etapák Giro della Lunigiana, slávne Paríž-Roubaix Juniorov alebo GrandPrix Luxembourg. Citát, ktorý svieti pri jeho mene znie: „V živote nedostaneš to, čo si zaslúžiš, ale to, za čo bojuješ.“
Ahoj Marek, aj keď sme už niečo o tebe povedali, vedel by si nám niekoľkými vetami priblížiť to, čo ťa podľa teba najlepšie vystihuje?
V súvislosti s cyklistikou ma vystihuje to, že cyklistika ma veľmi baví, je pre mňa veľkou motiváciou stať sa profesionálnym cyklistom. Avšak súčasne si uvedomujem, že je to pre mňa ešte dlhá cesta plná driny. Ale na druhej strane pristupujem k nej zodpovedne a s pokorou.
Napriek svojmu mladému veku máš za sebou už desiatky štartov, a to aj na prestížnych podujatiach – boli niektoré z nich doslova nezabudnuteľné? Prečo?
Nikdy nezabudnem na Paríž-Roubaix. Keď som to pozeral v telke, tak som si to chcel veľmi skúsiť na vlastnej koži. Podľa mňa sú to najzaujímavejšie preteky sezóny. V kategórii juniorov sa mi tam podarilo nominovať a vyskúšať si „Peklo severu“ osobne. Taktiež tam bola nezabudnuteľná atmosféra. Ľudia povzbudzovali popri celej trati. Bolo to niečo neopísateľné.
Vyrastal si v Akadémii Petra Sagana. Aké to bolo? Odlišuje sa niečím od klasických športových klubov?
Neviem to veľmi porovnať, keďže som celý čas vyrastal v Akadémii Petra Sagana, ale odhodlanie a obeta trénerov pre cyklistiku je z môjho pohľadu niekedy pre bežných ľudí až nepredstaviteľná. V dnešnej dobe počúvame, aký je šport finančne náročný, ale tento klub pre každého nadaného cyklistu zabezpečí všetko potrebné tak, aby sa cyklistike mohol každý venovať naplno.
Tento rok bude pre teba zaiste vypätým. Akú stratégiu volíš, aby si sa dokázal popasovať s tlakom a túžbou presadiť sa? Na čo sa tešíš?
Najdôležitejšie je zlepšovať sa postupnými krokmi a správnou disciplínou. Najviac sa teším na domáci etapák Okolo Slovenska. A stratégiu nechám hlavne na trénerov. Vytvorili mi kvalitný program pretekov na celú sezónu a spoločne sa budeme chcieť na ne čo najlepšie pripraviť. Verím, že sa nám to spoločne podarí. Dôležité je, aby som bol zdravotne v poriadku a aby sa mi vyhýbali zranenia.
Je v cyklistike alebo v športe samotnom niečo, čo by si, samozrejme, ak by si na to mal dostatočnú moc, zmenil?
Myslím si, že by mala byť zabezpečená väčšia bezpečnosť pretekárov na pretekoch Slovenského pohára.
Máš v živote (nielen cyklistickom) nejaké veľké ciele?
Nejaké konkrétne veľké ciele nemám. Teraz sa snažím čo najviac venovať cyklistike. Spravím všetko pre to, aby som sa ňou v budúcnosti mohol živiť. Uvidíme, ako to nakoniec dopadne.
Peter Sagan v tomto roku oslávil tridsiatku. Vo všetkej skromnosti, myslíš si, že by si sa ty, alebo niekto z tvojho cyklistického okolia, dokázal presadiť obdobným spôsobom? Je to možné?
Ťažko povedať. Sagan je len jeden, ale verím, že bude mať následovnika.
V čom je cyklistika podľa teba ako šport príťažlivá a naopak, ktoré úkony alebo momenty by si najradšej vypustil?
Mňa priťahujú na cyklistike oveľa viac preteky ako samotný tréning. Strašne rád pretekám a páči sa mi, že každé podujatie je iné. Keď stojíte na štarte, máte naplánovanú nejakú taktiku, ale počas pretekov sa môže stať hrozne veľa nepredvídaných vecí. Taktiež je cyklistika veľmi zaujímavá v tom, že vždy sú daní nejakí favoriti, ale nie vždy vyhrajú iba oni. Počas tých približne 150 km, ktoré musia pretekári absolvovať, sa môže stať všeličo.
Vedel by sa s nami podeliť o nejakú zaujímavú príhodu zo svojej kariéry?
Raz na pretekoch pretekár predo mnou na kraji cesty v zjazde vykonával potrebu. Ja som si myslel, že sa oblieva vodou, lebo bolo naozaj strašné teplo. Prišiel som trochu bližšie za neho, aby aj mňa ofrklo trošku vody, ale to bola veľká chyba.
Hovorí sa, že život športovca je skôr rutinou – tréning, striktná životospráva a preteky. Ostáva ti čas aj na iné aktivity?
Áno. Je pravda, že tréning zaberie veľa času, ale určite ostáva čas aj na iné aktivity. Väčšinou mi tréning skončí okolo 16tej hodiny, takže to viem kombinovať aj s ostatnými záujmami.
Niekoľko krátkych otázok:
Kopce, roviny alebo časovka?
Viac mi sedia kopce ako rovina. Tento rok by som ale chcel viac zapracovať aj na časovke.
Elektronika alebo mechanické radenie?
Priznám sa, že elektrické radenie som si ešte nevyskúšal. S mechanikou som ale zatiaľ nikdy nemal problém. Aspoň nemusím myslieť na nabíjanie.
Cestoviny alebo vyprážaný syr? ?
Tak určite radšej vyprážaný syr. Ale cez sezónu sú pre telo lepšie cestoviny, takže vyprážaný syr si nechám po sezóne.
Tréning na Slovensku alebo v zahraničí?
Rad trénujem v novom prostredí, kde ešte nepoznám každú jamu. Skôr teda v zahraničí, kde to tak ešte nepoznám.
Jednorázovky alebo etapáky?
Radšej jednorázovky. Podľa mňa sú zaujímavejšie.
Sólový alebo tréning v skupine?
Jednoznačne tréning v skupine. Tréning v skupine zbehne oveľa rýchlejšie, keďže sa dokážeme zabaviť. A nemusím celý čas ťahať.
Nakoniec ešte jedna zákerná otázka. V cyklistike sa presadzuje trend elektrocyklistiky. Aj keď si sa s ním možno nestretol, ako ho vnímaš?
Elektrobicykel nemám, ale je to podľa mňa super vec. Hlavne starším ľuďom to trošku pomôže, keď už nemajú až toľko sily, aby vyšlapali kopec, ktorý vedie napríklad k ich obľúbenému zjazdu. V budúcnosti si ho určite zaobstarám aj ja.
Ďakujeme za tvoj čas a odpovede a prajeme ti všetko dobré!
(Titulná fotografia: Ján Melicher/jmphoto.sk
