Po viac ako storočí sa začala ďalšia výprava, či skôr preteky na Južný pól – menej dramatické, menej známe a vďaka všetkým moderným navigačným technológiám aj menej zradné. Napriek tomu je to extrémna výzva, pretože Antarktída je stále nehostinné, mrazivé a nemilosrdné miesto, aj napriek globálnemu otepľovaniu a dostať sa tam musíte na bicykli.
Oproti roku 1911, kedy Amundsen a Scott bojovali bok po boku, toto podujatie neponúka až také napätie. Jeden pretekár už popravde dokončil túto trasu. V decembri 2013 sa britská polárna dobrodružka, Maria Leijerstam, stala prvou osobou, ktorá sa kedy dostala bicyklom z najkrajnejšieho bodu Antarktídy, Ross Ice Sheld, na Južný pól, a to všetko v jej 35 rokoch. Použila pri tom špeciálne navrhnutý ležatý „tricykel“ (trojkolesový bicykel) PolarCycle, vyrobený firmou Inspired Cycle Engineering. Počas svojho výkonu prešla 638 km za 10 dní, 14 hodín a 56 minút. Do dnešných dní je to stále svetový rekord, čakajúci na prekonanie.
Leijerstamovej trojkolka mala tri kolesá z fatbiku (so šírkou 11,4 cm) a veľmi nízky prevodový pomer, ktorý jej umožňoval prekonávať najstrmšie úseky cesty – Transantarktické pohorie – so sklonom nad 20% až do výšky 3 000 m.n.m. v sedle. Bicykel rovnako slúžil ako nosič potrebného vybavenia – stravy, stanu, spacáka a komunikačných zariadení. V súčte sa ručička váhy zastavila na 55 kilogramoch.
Počas svojej „tortúry“ bicyklovala medzi 10 a 17 hodinami denne bez jedného voľného dňa. Navyše sa dostala na Južný pól rýchlejšie než ktorýkoľvek lyžiar pred ňou. Čo sa týka trasy, vybrala si tú, ktorú používajú vozidlá prepravujúce palivo. Tým získala udupanejší povrch. Avšak, počas troch týždňov cez ňu neprešlo žiadne auto. Tak sa idylická cesta premenila na množstvo miest so závejmi. Okrem padajúceho snehu musela čeliť ľadovému vetru a teplotám pod 30 stupňov Celzia (bez prerátania na pocitovú teplotu). Po vyše týždni stratila 8,2% telesnej hmotnosti – a to aj napriek tomu, že december je najvhodnejším mesiacom pre expedíciu na Južný pól pomocou dvoch kolies. Počasie je totiž najpriaznivejšie.
„Môžete sa na to pripravovať koľko len chcete,“ povedala Maria pre Cycling magazine. „Avšak nikdy sa nedokážete plne pripraviť na niečo ako je toto. Predovšetkým ak hovoríme o Antarktíde, pretože toto miesto je nevľúdne a samo sa rozhoduje, čo vám prichystá. Vy proti tomu nič nezmôžete. Je to krásna, ale brutálna časť sveta.“
Sama sa priznala, že trojkolesový prostriedok je podstatnou podmienkou pre dokončenie expedície. „Môžem vám zaručiť, že na dvojkolesovom bicykli by ste nedokázali prejsť celú trasu. Našli by sa miesta, kde by ste museli z neho zosadnúť a tlačiť ho, čo podľa mňa nie je správny spôsob získania svetového rekordu. Je to skôr pokus o chodecko-lyžiarsko-cyklistický rekord.“
Dvaja iní cyklisti – Američan Daniel Burton a Španiel Juan Menendez Granado – dosiahli Južný pól v tom istom roku s použitím dvojkolesového bicykla, avšak na odlišnej, dlhšej trase. Počas svojej expedície ale na niekoľkých úsekoch použili aj lyže alebo tlačili, či prenášali bicykel.
Ďalší Brit, Sir Chris Hoy, Majster sveta a Olympijský šampión v dráhovej cyklistike, plánoval prekonať rekord Marie Leijerstamovej od roku 2017. Je zrejmé, že nebude nasledovať príklad Marie s tricyklom. Namiesto toho na Islande testoval klasický bicykel s použitím lyže namiesto predného kolesa. Avšak aj on musel niekoľkokrát preložiť začiatok svojho dobrodružstva, pretože nemohol nájsť niekoho „natoľko hlúpeho, aby to podnikol so mnou.“
Maria je napriek tomu nadšená z možného ohrozenia svojho rekordu. „Milujem skutočnosť, že som prinútila olympionika pokúsiť sa o prekonanie môjho rekordu,“ povedala. „Je to vzrušujúce a bude zaujímavé sledovať, čo bude nasledovať, pretože on sám je neuveriteľne odhodlaným a cieľavedomým športovcom. Avšak toto je úplne iná výzva.“
A ak Hoy alebo ktokoľvek iný dokáže prekonať jej rekord? „Nechajme sa prekvapiť, čo z toho bude a či sa na Južný pól budem musieť opäť vrátiť,“ povedala. „Ani táto možnosť nie je vylúčená.“
