Francúzsky inžinier Étienne Bunau-Varilla navrhol v roku 1913 model Vélo Torpille alebo inak Torpedo Bike. Mal podobné aerodynamické prvky ako vzducholoď Zeppelin. Francúzskemu cyklistovi Marcelovi Berthetovi umožnil stanoviť nový svetový rekord, keď za 5 minút a 39,3 sekúnd, rýchlosťou približne 53 km/h, prekonal 5 kilometrov na velodróme Vel d'Hiv v Paríži. Neskôr však kompetentní zakázali tento návrh, pretože jazdcom poskytoval nespravodlivú výhodu. Preto si dnes nemôžete kúpiť Torpedo Bike – aj keby ste chceli.
Model Elswick-Hopper Scoo-ped (samotný názov bicykla stačil na to, aby predznamenal zlyhanie) bol predstavený vo Veľkej Británii v roku 1959 s tým úmyslom, aby presvedčil Britov, že skutočne nepotrebujú auto. Navyše si mohli užívať pohodlie automobilu bez toho, aby si ho kúpili. Návrhár bicykla, Maurice Moss, sa inšpiroval talianskymi motorovými skútrami 50tych rokov. Sklom vystužené polyesterové komponenty boli pripevnené ku konvenčnému oceľovému rámu a ten mal zabudované chrániče nôh ako majú skútre. Aby ho predal, tak Moss zacielil na zákazníkov, ktorí nechceli jazdiť na bicykloch, pretože sa obávali, že budú špinaví a mokrí. Ale nikto, a tým myslím vôbec nikto, si ho nekúpil. Boli vyrobené iba tri tucty týchto „bicyklov“.
Aj keď bol navrhnutý inžinierom značky Odo Klose, model Sprick Active je považovaný za jeden z najhorších návrhov bicykla všetkých čias. Jedným z „problémov“, ktorý mal Sprick Active vyriešiť, bolo vytvoriť riadidlá podobné tomu v automobile. Ale pýtame sa, prečo vylepšovať alebo meniť niečo, čo už funguje dobre? A treba povedať aj to, že Sprick tento problém nevyriešil. Ukázalo sa, že je veľmi ťažké jazdiť a riadiť takýto bicykel. Vyrobený bol prevažne z plastu, vrátane kolies. Navrhnutý bol na Medzinárodnú výstavu bicyklov a motocyklov v Kolíne nad Rýnom v roku 1982 ako reklama pre knihu Umenie cyklistiky. Vyrobilo sa asi 60 000 kusov. Netreba dodávať, že jedinečný koncept rámu a riadidiel nebol použitý v iných modeloch po ňom.
A keď už hovoríme o plastoch, tak celoplastová Itera bola navrhnutá v roku 1982 inžinierskym tímom švédskej automobilky Volvo na výrobu bicyklov s nízkou údržbou pre dochádzajúcich do práce. Mal rám určený pre obe pohlavia, vyrobený bol z akrylonitrilového butadiénstyrénu. Kolesá boli vyrobené z materiálu, ktorý bol vyplnený polyamidom. Nanešťastie sa ukázalo, že takéto materiály nie sú najlepšou možnosťou pre bicykle. Vďaka nedostatočnej tuhosti rámu bola jazda vyčerpávajúca a riadidlá mali tendenciu prasknúť. Nielen to, ale rovnako ako nábytok Ikea (tiež švédsky dizajn) – bicykle si musel kupujúci zostaviť pomocou nástrojov, ktoré sú súčasťou balenia. Ale na rozdiel od stoličky Ikea to bolo zložité a príliš veľa bicyklov bolo dodaných s chýbajúcimi časťami. Itera bola uvedená s veľkými PR fanfárami a asi 30 000 kusov bolo predaných predtým, ako to Volvo v tomto segmente radšej vzdal.
Komerčné zlyhanie modelu Bowden Spacelander ukázalo, že milovníci bicyklov sú praktickými ľuďmi, ktorí chcú, aby ich bicykle fungovali dobre a aby im dlho vydržali. „Vesmírna loď“, ktorá bola navrhnutá v roku 1946, asi predbehla svoj čas. Jej zlyhanie sa tiež javilo ako dôkaz toho, že krása sa definuje v oku zákazníka, nie dizajnéra. Pôvodný koncept Spacelander navrhnutý Benjaminom George Bowdenom zahŕňal aj pohon hriadeľa a dynamo pre strmé kopce, takže to rozhodne nebol „hlúpy“ koncept. Ale, oh, tá predná vidlica… Keby tento bicykel vznikol v šesťdesiatych rokoch, ktoré boli charakteristické zúrivými krivkami a jasnými farbami, tak sa mohol chytiť. Alebo aj nie.
