Rozhovor: Košické cyklotraily alebo KE.CY prispievajú k rozvoju horskej cyklistiky v Košiciach

Určite ste sa už predstavovali nespočetnekrát. Mohli by ste nám predsa len povedať niečo o sebe, prečo robíte to čo robíte?
Zoran: Sme občianske združenie KE.CY – košické cyklotraily. Takúto formu sme si vybrali, lebo sme potrebovali použiť možnosti rôznych dotačných a grantových schém. Inak sme len ľudia, ktorí ľúbia horskú cyklistiku a chcú si stavať singletracky. Keď sme začínali, bolo singlov málo, a ak aj boli, tak nelegálne čo znamenalo, že vznikali živelne v kúskoch na zaujímavých miestach a mohol ich každú chvíľu správca lesov zrušiť, čo sa aj stávalo. Rychlebské stezky boli silným motivačným prvkom a chceli sme aj my mať sieť legálnych trailov na ktorých sa dá v lese zabaviť. Samozrejme niekde na konci tohto nášho snaženia je vidina venovania sa tejto aktivite full time. Ale našim hlavným dlhodobým cieľom je zostať šťastným bikerom, t.j. nenechať sa pohltiť touto aktivitou natoľko, aby sme zabudli, prečo to vlastne robíme, a to je niekedy ťažký oriešok ☺.

Cyklistika sa v posledných rokoch, a to nielen na Slovensku, rozvíja veľmi rýchlo. Vo väčšine prípadov ide o zanietencov, akými ste práve vy. Vedeli by ste povedať, čím je cyklistika taká pozitívne špecifická?
Poviem za seba. Vyplýva z môjho životného štýlu, ktorý mám dobrovoľne – nedobrovoľne. Každá živá bytosť túži po harmónii a vyváženosti vo všetkých sférach. U mňa je to vyváženie pracovného a životného stresu, pohybovej pasivity a práce bez hmatateľných výsledkov. Preto sa rád ocitnem v lese, prostredí, ktoré je schopné ma nabiť na zvládnutie riešenia ďalších životných situácií a interakcií, preto sa rád bicyklujem, a to takým spôsobom, aby som z toho mal ten iskrivý pocit z adrenalínu a staviam singletracky, lebo je to niečo, čo zostáva a je viditeľné a „hmatateľné“ a dáva mi pocit užitočnosti.

Bez financií to predsa len nejde. Vieme, že vy máte hŕstku sponzorov, ktorí investujú do náradia a vecí s tým spojených. Myslíte si, že máte možnosť získať aj väčších mecenášov a podniknúť aj niečo väčšie? Alebo radšej budete fungovať v doterajšom režime?
Peniaze treba. Po triezvom zhodnotení našej doterajšej činnosti sme dospeli k záveru, že bez peňazí naša aktivita nie je udržateľnou. Nie pre nás, ale pre ďalší vývoj. Zo skúseností z predošlého pôsobenia v športovo organizačnej sfére viem, že sponzorov zo súkromnej sféry je málo a väčšinou za svoje dary žiadajú veľa pozornosti. Preto sa orientujeme na použitie nástrojov, ktoré nám ponúka mesto a kraj, prípadne iné dotačné možnosti. Vytvárame produkt cestovného ruchu, a teda orientujeme sa týmto smerom. Mesto aj kraj si uvedomujú prínos našej aktivity a máme ich podporu. Pracujeme na veľkých aj malých projektoch a čakáme na správne výzvy, do ktorých sa zapájame.

Nedávno ste otvorili nový trail Davidoff. Oproti ostatným je niečím špecifický. Dokonca sa pri jeho výstavbe použila aj „ťažká“ technika. Priblížite nám ho?
Uvediem to na pravú mieru. Trail Davidof má cca 1,5 km a z toho zhruba polovica je robená tak, ako to máme radi, teda trail hľadá v lese prirodzený flow, prekonáva terénne prekážky a skaly, kamene a korene sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. Charakter lesa sa ale v danej zóne mení a trail končil v riedkom lese s miernym svahom bez výraznej členitosti terénu. V tejto časti sme teda naplánovali a zrealizovali flow trail s použitím bagra, aby dodal jestvujúcemu singláču Davidoff trochu exotického korenia, a to v podobe umelo vybudovaných prekážok ako sú klopenky, lavice a vlny. Táto časť je teraz hojne využívaná deťmi a začínajúcimi cyklistami práve kvôli absencii prekážok ako sú korene a skaly ale aj skúsenými bikermi, kvôli nádherným skokom a zákrutám, v ktorých sa dajú nájsť tony zábavy. Trail je vhodný pre celú škálu bikerov a to bicyklujúce rodiny s deťmi (zámerne píšem bicyklujúce, aby úplní začiatočníci neboli sklamaní z toho, že to nejde samo), ale aj skúsených strelcov, ktorí tu nájdu ten bikeparkový kúsok, kde sa dá vyblbnúť. Pozor na rýchlosť! Trail zvádza k rýchlej jazde, lebo jeho povrch je upravený hutnenou vápencovou drvou a je úplne hladký. S narastajúcou rýchlosťou rastie aj jeho náročnosť! Prilba je povinná a chrániče kolien a lakťov odporúčané.

Z vašich aktivít možno vybadať, že preferujete horskú cyklistiku na trailoch. Avšak preferujete skôr pohodové jazdenie bez merania času, alebo to predsa len patrí k športu ako takému?
Trailové jazdenie je kombinácia toho čo máme radi a oslovuje čím ďalej tým väčšie masy horských cyklistov. Je to pohyb na biku v lese spolu s tým adrenalínovým šteklením vo …., veď viete kde ☺. Adrenalínu pribúda, ak vám niekde na pozadí tikajú sekundy časomiery. Poznáte to, keď máte zo svojej jazdy dobrý pocit, ale ako dobrý naozaj ste, vám pomôže odhaliť napr. STRAVA. Tú prirodzenú túžbu porovnávať sa a tým poznať seba máme všetci a obzvlášť tí súťaživí. Každoročne preto organizujeme komunitné preteky enduro formátu, ale bez ambícií zaradenia do národných alebo medzinárodných rebríčkov. Je to o radosti zo spoločného jazdenia, a preto sme preteky nazvali JOYDURO. Limitovaný počet účastníkov je 50, a to aj preto, aby organizácia nebola náročná a aby sme si aj my organizátori mohli zapretekať.

O novom boom-e elektra sa popísalo už mnoho. Myslíte si, že tento spôsob sprístupní (aj vaše) traily tým, pre ktorých to bolo doteraz náročným orieškom?
Elektro je dvojsečná zbraň. Dobrou vecou je, že umožní väčšiemu počtu ľudí prístup na traily a tou zlou vecou je, že umožní väčšiemu počtu ľudí prístup na traily. Stretávame sa s požiadavkou ebikerov stavať traily širšie. Myslím, že táto požiadavka vyplýva z hmotnosti ebiku a teda zvýšenej náročnosti manévrovania na 20+ kg bicykli. Väčšine majiteľov ebiku chýba zručnosť. Celoodpružený ebike vie dodať veľmi veľa falošného sebavedomia, a to môže spôsobiť zranenia a veľa brzdenia a ničenia trailov. V budúcnosti nevylučujem stavbu e-specific trailov. Budú sa ale skôr podobať na XC traily, ale s vyššou náročnosťou stúpavých a zjazdových pasáží a bude to asi okruh. Ale je to otázka budúcnosti, ťažkej internej diskusie v KE.CY a chcelo by to aktívny prístup e-bikerov. Bez toho to nepôjde.

https://youtu.be/PyLlautzx3E

Viete si predstaviť nejaké ucelené spoločenstvo cyklistov, akým je napríklad SloMBA, vďaka ktorému by možno nateraz individuálne počiny stavačov dosiahli celoslovenského zjednotenia? Ste za vytvorenie nejakej „slovenskej“ siete cyklotrás?
Od počiatkov stavby singletrackov v košických lesoch spolupracujeme so SloMBA. SloMBA zastrešuje občianske združenia venujúce sa výstavbe infraštruktúry pre horskú cyklistiku a pomáha v začiatkoch vznikať a budovať traily novým zoskupeniam. Hlásime sa ku SloMBA a podporujeme jej aktivity. Podľa nás bude SloMBA taká silná, akou ju urobíme. Aj preto sme na poslednom stretnutí trailbuilderov diskutovali na témy úloh SloMBA a dohodli sa na konkrétnych bodoch spolupráce a intenzívnej komunikácii. Riešime napríklad spoločný kalendár podujatí, jednotné značenie obtiažnosti trailov, dokument o stavbe singletracku, ktorý obsiahne jeho definíciu a zásady pri výstavbe a administratíve potrebnej pre legálnu výstavbu a i. Slovenská sieť cyklotrás je pekná predstava, ale musí byť z nej jasné čo je transfer, čo je singletrack a čo je cyklotrasa slúžiaca viac pre dopravu ako zábavu a šport. Zatiaľ nám dobre slúži Trailforks.

Táto sezóna už končí, aké sú vyhliadky na tú ďalšiu, alebo možno aj na päťročnicu?
Budúcnosť výstavby trailov v košických lesoch vyzerá ružovejšie ako kedykoľvek predtým. Spoluprácu a finančnú participáciu na výstavbe prisľúbilo mesto, a to naozaj štedrou čiastkou. Každý rok podporí projekt, ktorý predložíme. V roku 2020 máme naplánovaný ďalší flow trail, a to záverečnú časť trailu Hriešny s dĺžkou cca 2,1 km. Výzvou pre nás bude popri výstavbe aj pracovať na našej motivácii, a to častejším jazdením, ktoré sme si sľúbili na začiatku… viete, zostať šťastným bikerom ☺.

Znepokojuje vás niečo v súčasnom svete cyklistiky (nielen horskej)? Vyvíja sa podľa vás dobrým smerom?
Svet cyklistiky je OK, vyvíja sa ako všetko okolo. Nič nie je také ako pred 10 rokmi, hádam iba počet kolies zostal ☺. Skôr ma znepokojuje postoj a myslenie ľudí navôkol… nespokojnosť, ale pasivita, neschopnosť rozoznávať vykonštruovaný účelový strach od reálnej hrozby, večná závisť.

Nakoniec zopár jednoslovných otázok na vás ako na skúsených cyklistov: 27,5“ alebo 29“? Bezduše alebo dušové? Teleskopka či klasická pevná? Aká šírka plášťov je ideál? Do kopca či z kopca? V budúcnosti chcete vlastniť elektro alebo nie? Koľko hodín trávite týždenne na bicykli? Obľúbený trail (nielen v Košiciach)?