Peter Sagan v profipelotóne počas svojej vyše desaťročnej kariéry nazbieral už 113 profesionálnych víťazstiev, ktoré ho kladú na popredné miesta v úspešnosti. Navyše dokázal počas siedmych rokov získať 6 zelených dresov v bodovacej súťaži na Tour de France, vyhrať trikrát majstrovstvá sveta, a to ešte k tomu po sebe. V tomto zozname by sme mohli pokračovať hádam ešte dlho, avšak dnes sa zameriame na úspechy a možno aj menej šťastné chvíle, ktoré sprevádzali Petra na jeho púti v cyklistickom svete s označením 2019.
Skorý vstup do sezóny – Santos Tour Down Under
Už hneď v januári sa Peter zúčastnil jedných z „prípravných“ etapových pretekov v Austrálii. Keď my sme mrzli, jeho sužovalo teplé počasie. Počas šiestich etáp dokázal trikrát skončiť na stupni víťazov. Dokonca v tretej etape aj zvíťazil pred L. L. Sanchezom a D. Impeyim. Bonusom pre neho bolo aj tretie miesto v bodovacej klasifikácii.
Pokračovanie v Argentíne a v Taliansku
Už o mesiac sa po tvrdom tréningu vydal Peter Sagan do Argentíny. Konala sa tu totiž Vuelta a San Juan Internacional, etapové preteky v trvaní siedmych etáp. Samozrejme, tie horské zdolal len ako nutnosť. Avšak počas rovinatých dokázal “uchmatnúť” aspoň jedno druhé a jedno tretie miesto. V celkovom súčte si pripísal „len“ 8 bodov do klasifikácie UCI.
Marec, skôr než sa preklopil do „klasikárskej“ fáze, patril ešte povestnému „Adriatiku“, teda etapovým pretekom Tirreno-Adriatico, ktoré je pre mnohých svetových jazdcov skúškou pred práve spomenutým klasikárskym obdobím. Ani tu sa však výraznejšie nepresadil. Samozrejme, to nehovorí o jeho snahe presadiť sa. Najlepšie umiestnenie zaznamenal v tretej etape, kde po šprinte s Vivianim či Gaviriom nedokázal poraziť len prvého menovaného. Navyše ho už o niekoľko dní čakali prvé klasiky.
Hurá na monumenty! Avšak s trošku iným nádychom
Hádam všetci s netrpezlivosťou očakávame príchod marca a nasledujúcich mesiacov, kedy sa naplno roztrhne vrece s jedným z najúžasnejších divadiel v športe – s jednorázovými podujatiami, ktoré v sebe obsahujú všetko potrebné. Na chvíle, kedy jazdci idú naplno s vidinou zapísania sa do legendárnej listiny cyklistických „bohov“.
To je práve parketa pre Petra Sagana, ktorý už v minulosti dokázal získať takmer všetky víťazstvá na klasikách. Žiaľ, tento rok mu k tomu výraznejšou mierou neprispel. Hovorilo sa o zdravotných problémoch či nedostatočnej forme. Tak či onak, Peter je len človek a aj napriek tomu predviedol nevšedné cyklistické divadlo.
V úvode sa zúčastnil na už 110. ročníka Miláno – San Remo. V silnej konkurencii však nedokázal v poslednom kopci a následnom zjazde sám dotiahnuť J. Alaphilippa, ktorý predviedol famózny finiš. Ostala mu len nepopulárna štvrtá priečka.
Už o necelý týždeň sa v priamej následnosti objavil na E3 BinckBank Classic, z ktorej si v roku 2014 odniesol víťazstvo. Tentokrát to však až také ružové nebolo. Do cieľa prišiel až s odstupom takmer dvoch minút na víťazného Z. Štybara, a obsadil tak 17. priečku.
O dva dni na to sa opäť predstavil na belgickom území – Gent Wevelgem na Flámskych poliach. Rovnako populárna klasika pritiahla silnú zostavu pretekárov. Navyše záver sa nedal nazvať inak, len šprintérskym divadlom, kedy takmer tridsaťčlenná skupina bojovala o zisk cennej trofeje. Najsilnejším sa stal A. Kristoff pred J. Degenkolbom a O. Naesenom. Peter Sagan sa s 13-sekundovou stratou umiestnil na 32. mieste. K trom víťazstvám na tomto podujatí tak nepridal ďalšie.
Okolo Flámska Petrovi opäť nevyšlo. Po tom, ako v roku 2016 zvíťazil s jednoznačným náskokom pred ešte pretekajúcou legendou, F. Cancellarom, sa tentoraz po náročnom boji nedokázal presadiť v záverečnom stúpaní. V konečnom súčte sa umiestnil na stále vynikajúcom 11. mieste. Obdobne tomu bolo na Paríž – Roubaix, ktoré je asi najznámejším podujatím tejto časti roka. Aj tu zaúradovala taktika tímov. P. Gilbert v spolupráci s Y. Lampaertom takticky ovládli záver a ani P. Sagan s tým nemohol nič urobiť. Cieľovú pásku tak preťal na 5. mieste.
Posledná dvojica klasík ostala pre Petra niečím ako zlým snom. Na Amstel Gold Race, ktoré suverénne opanoval M. v. d. Poel, nová hviezda takmer každej odnože cyklistiky, svoje preteky nedokončil. Obdobne tomu bolo aj na Valónskom šípe. Touto bodkou ukončil klasikársku sezónu.
Zlatá Kalifornia vo víťazstvom
Na pôde Amgen Tour of California je Peter Sagan snáď najžiarivejším pretekárom. Po tom, ako v posledných rokoch dokázal získať už celkovo 16 etapových víťazstiev, je miestnou cyklistickou superstar. Aj tento rok sa mu podarilo toto konto navýšiť, a to už hneď v prvej etape. Po šprinte bol najrýchlejším pred T. McCabom a M. Walscheidom. Avšak v nasledujúcich dňoch sa musel uspokojiť s 3. miestom vo štvrtej etape a druhým miestom v poslednej, siedmej etape. V bodovacej súťaži skončil na 2. mieste.
Okolo Švajčiarska a Majstrovstvá Slovenska
Známa previerka pred Tour de France. Aj takto by sa dali charakterizovať etapové preteky Okolo Švajčiarska, ktoré však svojou kvalitou ničím nezaostávajú za francúzskou Starou dámou. Peter Sagan bodoval predovšetkým v prvých etapách, kedy skončil postupne na siedmom, druhom, prvom, treťom a opätovne druhom mieste. Aj vďaka tomu v celkovom hodnotení bodovacej klasifikácie zvíťazil pred E. Vivianom o 5 bodov.
Spojené majstrovstvá Slovenskej a Českej republiky sú niečím, čo prináša svetovú cyklistiku aj do našej krajiny. Napriek tomu, že v pelotóne nemáme až také početné zastúpenie, každý z nich je na rodnej pôde hviezdou. V Trnave sa opäť rozhodovalo o tom, kto bude počas nasledujúceho roka nosiť slovenskú trikolóru. Nakoniec to rozhodol J. Sagan, ktorý s vyše minútovým náskokom prekonal E. Bašku a P. Tybora. Peter Sagan sa umiestnil na 4. mieste.
Ďalšia Tour de France a ďalší zelený dres
Najväčší sviatok cyklistiky, Tour de France, sa ani tento rok nezaobišiel bez Petra Sagana, ktorý tomuto podujatiu venoval väčšinu svojej sezónnej prípravy. Pred jej začiatkom bolo na Petrovom konte celkovo 11 etapových víťazstiev z týchto pretekov. Toto číslo sa aj navýšilo, a to už v 5. etape, po tom, ako v klasikárskej etape do Colmaru zdolal takých pretekárov, akým je bývalý majster sveta v cyklokrose W. van Aert alebo M. Trentin. Celkovo počas Tour získal jedno druhé a jedno tretie miesto. Dôležitým momentom bola samozrejme bodovacia súťaž, ktorá opäť pripadla, a to s dominantným náskokom, práve Petrovi. Stal sa tak prvým cyklistom, odnášajúcim si až sedem zelených dresov z Tour de France.
Príprava na majstrovstvá sveta a koniec sezóny
Po Tour de France sme Petra na cyklistických podujatiach nevideli takmer mesiac. Ukázal sa v Nemecku, v Kanade a následne aj v Belgicku. Okrem druhého miesta na Grand Prix Cycliste de Québec, bolo každé z týchto pretekov skôr prípravou na posledný vrchol sezóny.
Napriek viacerým disciplínam na majstrovstvách sveta si Peter vybral len účasť na pretekoch s hromadným štartom. Silný dážď sprevádzajúci jazdcov počas celého dňa nielenže prinútil organizátorov skrátiť trať o niektoré nebezpečné úseky, ale navyše okresal pelotón takmer na 40 pretekárov, ktorí vstupovali do posledných kilometrov. Medzi nimi bol aj P. Sagan. Proti nemu hrala skutočnosť, že sa pred pelotónom, v ktorom bol aj on sám, vytvorila silná skupinka, v rámci ktorej sa nakoniec rozhodovalo o novom majstrovi. Ním sa stal M. Pedersen pred M. Trentinom a S. Kungom. Ani únik z pelotónu v posledných kilometroch nezachránil túto situáciu a Peter si prišiel o stále výborné piate miesto.
Teraz nás čaká nepopulárne čakanie na opätovné roztočenie povestného kolotoča cyklistiky. Aký bude rok 2020 pre Petra Sagana? Uvidíme znovu tie famózne výkony, ktorými sa preslávil (nielen) v športe? Ako to vidíte vy?
(zdroje fotiek: Fb/TirrenoAdriatico, fb BrianHodes/Veloimages, fb A.S.O./A. Broadway, fb Broadway/SWpix.com)
