Prípravy sa každoročne robia už po skončení toho predchádzajúceho ročníka, ale tie priame – na mieste konania v Utahskej púšti, začnú už čoskoro. Niekoľko dní pred samotným Rampage sa stretávajú prípravné tímy, berú do rúk lopaty a krompáče a začínajú vymýšľať tú najzaujímavejšiu trať pre tento rok. V desiatich bodoch som sa pozrel na to, ako prebiehajú prípravy trate a čo je s účasťou na týchto pretekoch spojené.
- Každý súťažiaci má k dispozícii dvojčlenný takzvaný “dig team”, ktorý mu pomáha pripravovať trať.
- Dig team sú dobrovoľníci a za svoju prácu nedostávajú žiadnu odmenu.
- Počas príprav bojujú s počasím, horúčavami, vetrom, ale musia si dávať pozor napríklad aj na nebezpečné tarantule.
- Všetky úpravy sa robia ručne, len s náradím, ktoré si prinesú v rukách.
- Často desať dní s lopatou a krompáčom kopú do skaly, a to všetko kvôli pár krátkym zjazdom počas súťažného dňa.
- Aj keď sú členovia tohto tímu tiež bikeri, nemôžu si na pripravenej trati zajazdiť, pretože je to striktne povolené len súťažiacim.
- Finančná odmena finalistov, je aj napriek miere rizika neporovnateľne nižšia ako sumy, ktoré dostanú víťazi napríklad na šípkarských alebo golfových turnajoch.
- Fotografi musia podpísať, že neuverejnia žiadnu detailnú fotografiu z prípadnej nehody bikera.
- Jazdci jazdia na vlastné riziko a len ťažko ich v prípade nehody na takejto akcii poistí niektorá z poisťovní.
- Možno o tom neviete, ale tento rok mala jazdiť aj Casey Brown, ktorá by bola prvou ženou na Rampage, ale bohužiaľ sa nepríjemne zranila počas jazdy v Marzocchi Proving Grounds.
Hrdinovia, rebeli, blázni či nadšenci, ktorí si naplno užívajú život? Robia to len pre väčšiu slávu, pre väčšiu sledovanosť na sociálnych sieťach, alebo pre prekonávanie svojho vlastného tieňa? Pre prekročenie vlastných limitov a porušenie fyzikálnych zákonov? Dúfajme, že všetci, ktorí tento rok budú opäť flirtovať so šťastím, s úspechom a šikovne zvládnu všetky prekážky. Pre mňa osobne pohľad do zákulisia príprav dodáva ich výkonom pridanú hodnotu.
