Výherkyňa našej súťaže túto príležitosť dostala a popasovala sa s ňou skutočne parádne. Dokonca prešla 20. etapu celú, na rozdiel od pelotónu, ktorému poslednú horskú previerku skrátili kvôli počasiu. Šieste miesto v kategórii hovorí skutočne za všetko. Dajme už priestor Zuzke, ktorá nám priblíži, aké to je, keď zažijete atmosféru Tour de France na vlastnej koži.
Zuzka, pred pretekmi sme s tebou robili rozhovor a dozvedeli sme sa o tebe zopár zaujímavých informácií a priblížila si nám svoju cyklistickú záľubu. V tomto rozhovore sa zameriame hlavne na tvoj zážitok a skúsenosti z L’Etape du Tour. Popíš nám spôsob, akým si sa dostala do Francúzska, ako si tam dopravila svoj bicykel a ako vyzerali tvoje dni pred pretekmi. Prišla si do Francúzska niekoľko dní pred štartom?
Do Francúzska som odletela z Viedne v sobotu ráno o 7:00, tak som si musela trošku privstať, bike som mala zabalený v „krabici“ ako som zvyknutá, keď cestujeme na sústredenie na Mallorcu a prepravilo ho tiež lietadlo. Prílet bol do Ženevy a odtiaľ ma čakala cesta busom cca. 2 hodiny do Francúzska na miesto, kde sme boli všetci ubytovaní. Na letisku som čakala zvyšok tímu a potom sme sa spoločne všetci poobede presúvali do Francúzska. Na hoteli nás čakal organizačný tím. Ubytovali sme sa okolo 17-nástej, poskladali bike a následne sme sa išli s Jirkom „povoziť“, urobiť fotky, videá ?. Večeru sme mali na hoteli a po večeri sme riešili všetky potrebné veci pred štartom. Tento deň bol celkom náročný od skorého vstávania, cez presuny a neskoré „zaľahnutie“ s pomyslením na ďalšie skoré vstávanie o 4:00 ?.
Čo ti prebiehalo hlavou, keď si už stála na štarte?
Keď som stála na štarte, tak moje myšlienky sa ešte tak trochu „prebúdzali“. Do boxu sme prišli už o šiestej ráno a štart bol plánovaný o siedmej. Pár minút pred štartom začal naozaj ten „správny štarťák“, trochu obavy, či to dám, triasli sa mi kolená ?. Ale stála som tam s myšlienkou, že to idem dokončiť a spravím pre to všetko.
Skús nám predstaviť atmosféru pretekov. Ako to tam celé vyzeralo, akí boli diváci?
Atmosféra pretekov bola naozaj najlepšia, akú som mala možnosť doteraz zažiť. Toľko pretekárov už od štartu, všetci v dobrej nálade ?. Pri trati stáli diváci, ktorí dodávali energiu, povzbudzovali, deti podávali ruky. Mestá boli vyzdobené, človek sa naozaj cítil ako profík na Tour ?.
Bola si aj v nejakej skupine, ktorá spolupracovala? Alebo to boli tvrdé preteky, kde si každý išiel za svoje?
Tých skupín bolo niekoľko, pri tom počte štartujúcich sa málokedy stalo, že som išla sama. Skupinky sa delili, ale za každým prišla iná ?. V kopcoch som sa snažila ísť svoje tempo a neprepáliť začiatok.
Aký moment bol pre teba najsilnejší?
Najsilnejší moment bol jednoznačne ten, keď som prešla cieľovou čiarou ?. Bola som neopísateľne šťastná.
Mala si počas dňa aj nejakú krízu alebo ich bolo nebodaj viac? Aké bolo počasie?
Celý čas sa mi išlo veľmi dobre a sama som čakala, kedy tá kríza príde. Prišla ?. Presne 15 km pred cieľom. Bolo to v najdlhšom 33 km stúpaní na Val Thorens. Tie kilometre si budem dlho pamätať. Počasie sme mali pekné, svietilo slnko, občas nejaký mrak, ale tomu som sa potešila, lebo bolo veľmi teplo.
Mnohých by možno zaujímalo, čo si počas dňa jedla. Koľko gélov, tyčiniek, či bidónov vody spotrebuje človek počas takto náročného dňa? Ako riešil organizátor občerstvovačky?
Pre mňa sú pred náročnými pretekmi základom raňajky. V tomto prípade už večera, nakoľko sa štartovalo už skoro ráno. Preferujem mliečnu ryžu s ovocím ?. So sebou som mala už overené veci ako želatína, hroznový cukor, samozrejme aj gél, 2 bidóny, ktoré mi vydržali po 100. km. Tu som stála na občerstvovačke, kde som doplnila energiu ovocím, naplnila som fľaše, odbehla na wc. Zobrala si ešte marhule do vrecka pred náročným stúpaním na Val Thorens. Občerstvovačiek bolo viac, myslím si, že každý si na nich našiel niečo vhodné pre seba. Bolo na nich veľa ovocia, banány, marhule, rôzne tyčinky, gély, saláma, žemle, voda a jonťák je samozrejmosť.
Prezradíš nám, na akom mieste si skončila? Splnila si si svoj cieľ umiestniť sa do 20. miesta vo svojej kategórií?
Vo svojej kategórií som skončila na 6. mieste, cieľ splnený ?. Škoda tých posledných 15 km, kde som naozaj dosť veľa stratila.
Zopakovala by si si tieto preteky ešte raz?
Určite áno. Už len pre tu atmosféru ?.
Ako prebiehala tvoja regenerácia po 7 hodinách v sedle?
Ešte stále prebieha ? (rozhovor prebiehal pár dní po návrate). Po príchode domov som bola na masáži, konečne som sa donútila strečovať, na biku aktuálne jazdím len krátke „rege“ tréningy. Dúfam, že v sobotu budem pripravená a oddýchnutá štartovať na majstrovstvách SR v maratóne.
Prekvapilo ťa niečo na týchto pretekoch?
Prekvapilo ma, koľko ľudí, divákov stálo popri trati a ako neskutočne povzbudzovali.
Všimla si si nejaký organizačný nedostatok? Zvládli organizátori celú akciu?
Organizácia týchto pretekov bola z môjho pohľadu bezchybná, trať bola zabezpečená na 100%, občerstvovacie stanice tiež.
Čo si odnášaš z týchto pretekov?
Neskutočne silný zážitok a nové kamarátstva ?.
Odporučila by si tieto preteky aj nám, hobby cyklistom?
Tieto preteky sú myslím pre každého, kto chce posúvať svoje limity. Treba sa samozrejme trochu aj pripraviť fyzicky – psychicky, že je to náročné. Veľmi veľa ľudí sedelo na ceste a bojovalo s kŕčmi, niektorí sa rozhodli vyzuť tretry a v ponožkách šliapať do cieľa ?.
Nejaké posolstvo alebo slovo na záver?
Chcela by som poďakovať celému tímu, že som mala možnosť byť súčasťou tejto etapy. Budem na tieto dni dlho spomínať ?.
