„Cyklistika je môj obľúbený šport, preto nechcem nikoho moralizovať a odhovárať od cyklistiky. Dokonca aj ja niekedy porušujem pravidlá cyklistiky. Aj napriek tomu musím zdôrazniť niektoré riziká spojené s bicyklovaním.“
„Pre upresnenie, každý šport skrýva isté riziko zranenia sa. Vďaka vysokej rýchlosti a možnosti naraziť do pevnej prekážky, je cyklistika jedným z najnebezpečnejších športov. Škála zranení, ktoré cyklista môže utrpieť, je naozaj široká. Našťastie je väčšina z nich len z kategórie tých ľahších, ako napríklad zlomenina kľúčnej kosti, zlomenina ramena, zápästia, rebier a v oblasti chrbtice. Čím je vyššia rýchlosť, tým vyššie je riziko utrpenia komplikovanejšieho a horšieho úrazu. Avšak aj pri nulovej rýchlosti sa môže pád na bok premeniť na vážnu zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu.“
Od roku 2002 zaznamenal doktor Cinger pri práci v pražskej nemocnici trojnásobný nárast v počte úrazov, spôsobených počas voľnočasových aktivít. Väčšinu z nich dokonca tvoria cyklisti, korčuliari a chodci, zranení pri strete s cyklistom alebo korčuliarom.
„Jednými z častých druhov cyklistických zranení sú zlomeniny chrbtice a rebier. Našťastie, zlomenina chrbtice má poväčšine formu vertebrálnej kompresnej zlomeniny, čo znamená, že chrbtica dostala náraz, avšak pohltila ho, čím bola uchránená miecha. Odhliadnuc od toho, títo pacienti musia nosiť korzet po dobu troch mesiacov, niekedy dokonca aj podstúpiť operáciu. Aj keď sa tento úraz radí medzi tie ľahšie zranenia, nie je to prechádzka ružovým sadom.“
„Tie najvážnejšie úrazy sú poväčšine výsledkom incidentov v premávke, ktoré majú na svedomí vysoké riziko ohrozenia života, úrazov hlavy, rebier, brucha, alebo kombinácia viacerých, nazývaná polytrauma. Z pohľadu ohrozenie života a možnosti trvalého poškodenia sú najvážnejšími úrazy hlavy. Môžu nastať pri strete s pevným objektom ako napríklad strom, stĺp alebo auto, ale taktiež aj pri zdanlivo neškodnom páde z bicykla. Pamätám si na prípad, kedy cyklista bez prilby v nízkej rýchlosti narazil hlavou do plota, čo malo za následok krvácanie do mozgu a trvalé ochrnutie. Prilba samozrejme nie je univerzálnym riešením, ale na druhej strane, dáva jazdcovi vysokú šancu vyhnúť sa určitým druhom zranení, alebo aspoň zmenšiť možné následky.“
„Najohrozenejšou skupinou sú cestní cyklisti. Z pohľadu spôsobu úrazu, úrazy vo vysokej rýchlosti, kedy jazdec letí hlavou napred, sú najnebezpečnejšie. Takíto pacienti často končia na špecializovaných oddeleniach traumatológie. Ak nezomrú priamo na mieste, alebo krátko po páde či prevoze do nemocnice, títo pacienti často ostávajú v paralyzovanom stave. Ťažké poranenia mozgu im znemožňujú prirodzene sa pohybovať, hovoriť, komunikovať a jesť bez pomoci, čím sa stávajú závislými na celoživotnej starostlivosti v špecializovaných domovoch s intenzívnou starostlivosťou.“
„Deti sú ohrozené predovšetkým vtedy, ak utrpia tupý náraz do oblasti brucha. Takéto zranenie môže nastať pri páde cez riadítka. Aj keď to vyzerá tak, akoby sa nič vážne nestalo, nemusí to tak skutočne aj byť. Deti totiž majú tendenciu nesťažovať sa, či viniť sa za pád, výsledkom čoho je nevôľa priznať sa, že majú bolesti. Avšak, náraz do oblasti brucha radítkami môže spôsobiť nepovšimnuteľné zranenie pečene alebo pankreasu. Práve natrhnutá slezina sa často prejavuje vážnym vnútorným krvácaním do brucha. Bez zásahu doktorov sa takéto úrazy neraz končia aj fatálne.“
„Cyklisti si len málokedy uvedomujú, že svojím konaním dokážu vážne zraniť niekoho iného. Následné dôsledky nemusia byť len otázkou morálky, ale sú súčasne spojené s finančnými a zákonnými sankciami. Poznám pacientov, ktorí museli čeliť tak liečeniu sa zo svojich zranení, ako aj trestnému stíhaniu, ktoré bolo spôsobené ich vlastnou chybou. Podmienečné tresty za ujmu na zdraví a vysoké peňažné kompenzácie nie sú raritou.“
„Zdá sa mi, že v posledných rokoch sa formuje nebezpečný trend, kedy sa cyklisti naháňajú za prekonaním segmentu na Strave aj na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, ako napríklad na cyklistických chodníčkoch. Okrem cyklistov sú to korčuliari, rodiny s deťmi, bežci a matky s kočíkmi, ktorí na týchto miestach trávia voľný čas. Cyklisti, ktorí sa pokúšajú pokoriť niektorý z rekordov, sú v bezprostrednej blízkosti hrozbou tak sebe, ako aj ľuďom okolo nich. Tvorcovia týchto segmentov na Strave by preto mali radšej dvakrát zvážiť ich bezpečnosť a radšej vynechať tie, ktoré sú možným nebezpečenstvom. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale aj ja sa dokážem nechať uniesť šancou byť prvý. Je jednoducho múdrejšie si to premyslieť.“
„Niekedy som svedkom alebo aj účastníkom debát o zákone povinného nosenia prilby. Nie som fanúšikom nemenných pravidiel. Každý je zodpovedný za svoje vlastné zdravie. Cyklisti, ktorí majú nasadenú prilbu na hlave, si chránia lebečnú klenbu, čo znižuje riziko prasknutia lebky a priameho poranenia mozgu. Na druhej strane, otras mozgu a s ním spojené negatívne následky sú tým, čo nahráva do karát tým, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou odmietania nosenia prilieb. Vyrastal som v dobe, kedy bolo bežné jazdiť bez prilby. Aj preto bolo pre mňa navyknutie si na nosenie prilby otázkou viacerých mesiacov. V každom prípade, keďže moja práca zahŕňa stretávanie sa s prípadmi ťažkých zranení hlavy, nosenie prilby je pre mňa povinnosťou.“
„Ďalšou široko diskutovanou témou je pitie a jazdenie. Som proti nulovej tolerancii alkoholu v krvi v prípade cyklistov. Nedokážem si predstaviť zakončenie dlhého výjazdu po krásnom dni v sedle bez pohára piva. Napriek tomu som sa stretol s množstvom nešťastných prípadov, kedy sa cyklisti vo večerných hodinách vracali domov bez osvetlenia. Preto pite zodpovedne! Aby som to zhrnul, chcel by som povedať, že pády a zranenia sú súčasťou cyklistiky a sú adrenalínovo-endorfínovou podstatou, ktorá vnáša do tohto športu toľko zábavy. Odhliadnuc od toho, môže pomôcť pri občasnom premýšľaní nad potencionálnymi rizikami a dôsledkami. Prajem vám množstvo šťastných kilometrov bez úrazov.“
