Taliansko je zemou zasľúbenou cyklistike, zo všetkých disciplín predovšetkým cestnej. Aj z tohto dôvodu sa stalo Giro vrcholným predstavením cyklistických zručností a túžby po víťazstve. Počas tohto ročníka máme možnosť vidieť jazdcov ako P. Roglič, V. Nibali, T. Dumoulin, S. Yates a iných. Súčasne zaujímavá je aj trať, ktorá až 3 individuálnymi časovkami a viacerými ťažkými etapami, predpovedá strhujúci súboj o každú sekundu.
1. etapa Bologna – Bologna (individuálna časovka, 8 km)
Už 103. ročník počas prvej etapy hostila známa Bologna. V jej útrobách sa odohrala síce krátka, ale o to intenzívnejšia časovka jednotlivcov. Zaujímavosťou bol profil, ktorý sa až do 6. kilometra jemne zvažoval, avšak následne nabral opačný priebeh. Posledné dva kilometre čakalo jazdcov nepríjemné stúpanie s 200 nastúpanými metrami. Niektorí dokonca volili aj výmenu bicykla – z časovkárskeho špeciálu na klasický cestný. Najlepšie si počínal hádam najväčší adept na celkové víťazstvo, P. Roglič, ktorý aj na tak krátkej vzdialenosti nadelil druhému S. Yatesovi 19 sekúnd. Tretí skončil žralok V. Nibali so stratou 23 s.
2. etapa Bologna – Fucecchio (zvlnená, 205 km)
Po úvodnej časovke si mohli jazdci aspoň čiastočne oddýchnuť a dostať sa pomaly do tempa pretekov. Prvá „klasická“ etapa nebola ničím prekvapivá – v úvodnej polovici na jazdcov čakalo jedno stredné stúpanie, ktoré však nevytvorilo výraznejšie rozdiely medzi jazdcami. Avšak aj napriek tomu sa na posledných 60 kilometroch bojovalo. Dva kopce v tesnom závese za sebou ponúkli ziskuchtivým pretekárom možnosť odpútať sa od pelotónu. V závere sme však boli svedkami šprintérskeho dojazdu. V ňom sa presadil Saganov kolega, P. Ackermann, ktorý na páske porazil E. Vivianiho a C. Ewana. Bolo to tak jeho debutové víťazstvo na Gire.
3. etapa Vinci – Orbetello (zvlnená, 220 km)
Šprintéri si nevydýchli ani v nasledujúcej etape, ktorej profil predznamenával svojou pozvoľnosťou opätovný skupinový dojazd. Slnečné a teplé počasie prialo nielen jazdcom, ale aj tisícom fanúšikom pri trati. Ako snáď v každej etape, aj v tejto sme boli svedkami viacerých nástupov. Pelotón dobre kontroloval každé z nich, čím nevznikala potreba obávať sa o stratu etapy z rúk šprintérskych tímov. V posledných stovkách metrov najlepšie pracoval celok Groupama-FDJ, ktorý vo svojich útrobách prinášal Démara. Prvý, ktorý preťal cieľovú pásku, bol Viviani, ten bol však rozhodcami diskvalifikovaný z dôvodu jeho prílišného odklonu od dráhy šprintu. Víťazom sa tak stal F. Gaviria, pred spomínaným Démarom a Ackermannom.
4. etapa Orbetello – Frascati (zvlnená, 235 km)
Vivianiho smola a možnosť ďalšieho víťazstva pre jedného zo šprintérov si pre dnešok musela dať prestávku. Aj keď profil vôbec nemal kopcovitý charakter, dôležitou časťou bolo posledné, dva kilometre pred koncom, začínajúce stúpanie. Ešte 20 km pred cieľom, mala skupina v úniku troch jazdcov z talianskych prokontinentálnych tímov, k dobru minútu a pol. To sa ale zmenilo s príchodom 10. kilometra, kedy sa pelotón opäť zjednotil. Zásadná, avšak nepredvídaná situácia, nastala pri páde na 6. km pred koncom, v ktorom skončil aj Dumoulin, ktorý následne stratil 4 minúty na Rogliča. Z tohto chaotického záveru vyšiel najlepšie R. Carapaz, ktorý mal najviac síl zo 6-člennej skupinky. V celkovom poradí sa o niekoľko priečok vyššie posunul D. Ulissi.
5. etapa Frascati – Terracina (zvlnená, 140 km)
Jedna z najkratších a súčasne nie príliš náročných etáp čakala jazdcov 15. mája. Len jedno hodnotené stúpanie v polovici etapy kategórie 4, po ktorom nasledoval rovinatý dojazd až do cieľa, napovedal niečo o šprintérskych ambíciách v tejto etape. Dážď a pokles teploty čiastočne ovplyvnili priebeh etapy, ale v konečnom dôsledku bol pelotón tým, kto kontroloval vývoj až po cieľovú pásku. Malý únik bol pohltený 23 km pred koncom, čo znamenalo voľnú cestu pre šprintérske tímy. Ani neutíchajúci dážď nezastavil víťaza 2. etapy, Ackermanna, od zisku ďalšej, pred Kolumbijčanom Gaviriom. Tesný šprint tretím miestom korunoval Francúz Démare. V celkovom poradí sa neudiali zásadnejšie zmeny. Dumoulin počas tejto etapy odstúpil, čím sa okruh adeptov na ružový dres zúžil.
6. etapa Cassino – San Giovanni Rotondo (zvlnená, 238 km)
Rogličov náskok vyše 30 sekúnd nebol príliš veľký na to, aby mohol odolávať neočakávaným únikom v prvom týždni Gira. Dôkazom toho bola aj 6. etapa. Tri krátke kopčeky v prvej polovici, vystriedala rovina a stredne náročné stúpanie s vrcholom 18 km pred cieľom. Do úniku sa podarilo dostať až 13 jazdcom, ktorých pelotón nedokázal eliminovať. Výsledkom toho bol náskok, ktorý počas priebehu etapy osciloval a postupne narastal až k 7 minútam. V závere sa z čelnej skupiny oddelila dvojica jazdcov, F. Masnada a V. Conti. Prvý menovaný razantným nástupom v posledných stovkách metrov odskočil svojmu súperovi a pripísal si prvé víťazstvo na Gire. Pelotón dorazil do cieľa až so 7-minútovou stratou, čím Roglič stratil ružový dres v prospech V. Contiho.
7. etapa Vasto – L’Aquila (kopcovitá, 185 km)
Štart v prímorskom prostredí bol mätúci, keďže sa v tejto etape jazdci museli popasovať s niekoľkými, i keď nehodnotenými, ale stále výživnými stúpaniami. Muž v ružovom, Conti, musel poriadne striehnuť na to, ako sa etapa bude vyvíjať, aby tento hodnotný relikt nestratil zo svojich pliec. 100 km pred cieľom sme boli svedkami odpútania sa početnejšej skupiny jazdcov od pelotónu, v ktorej však neboli výraznejšie mená pre celkové poradie. Pelotón s ňou bojoval až do posledných kilometrov, čoho výsledkom bol neúspech zo strany doháňajúcich tímov. Pred nimi sa neustále útočilo – nikto z jazdcov na čele si nechcel doniesť ostatných do cieľového koridoru. Podarilo sa to až P. Bilbaovi, ktorý sa odtrhol od zvyšných 4 pretekárov a došiel si tak po životný úspech pred T. Gallopinom a D. Formolom. Conti si udržal ružový dres s náskokom 1:32 na druhého J. J. Rojasa.
8. etapa Tortoreto Lido – Pesaro (zvlnená, 239 km)
Tohtoročná najdlhšia etapa bola poslednou možnosťou šprintérov uchmatnúť si etapové víťazstvo ešte v priebehu prvého celku. Svojím profilom pripomínala spojenie dvoch nesúrodých dní – úvodných 150 km malo ráz neprerušovanej roviny, zatiaľ čo v nasledujúcich 90 km na trati pribudli 3 hodnotené stúpania – jedno 3. a dve 4. kategórie. Podľa očakávaní od prvých kilometroch na čele udávali tempo dvaja jazdci z úniku. Ich snaha pretrvávala až do 30. kilometra pred koncom, kedy ich pohltil pelotón. Do záverečných pasáži etapy vchádzali jazdci spolu, očakávajúc šprintérske rozuzlenie. Dočkali sa ho najmä vďaka tímu BORA – hansgrohe a Deceuninck – Quick Step, ktoré až dovážali svojich, ale aj ostatných jazdcov do posledných metrov. Z víťazstva v tesnom finiši sa radoval C. Ewan pred Vivianim a Ackermannom. Preňho to bolo druhé víťazstvo v etape na Gire. Conti si aj vďaka priebehu etapy udržal ružový dres.
9. etapa Riccione – San Marino (individuálna časovka, 34,8 km)
Posledná etapa pred voľným dňom mala poriadne zamiešať celkovým poradím. Časovka jednotlivcov, navyše s tiahlym stúpaním až do cieľa, vyvolávala otázniky, či sa podarí vyzliecť doterajšieho ružového muža, Contiho, z jeho maglia rosa. Jedným z hlavných pretekárov, uchádzajúcich sa o výhru v tejto etape, bol rozhodne V. Campenaerts, európsky šampión v časovke. Jeho čas tesne nad 52 min. bol meradlom pre ostatných. K nemu sa najväčšmi dokázal priblížiť Mollema a Nibali, ktorí zaostali o celú minútu. Po nich však na trati úradoval Roglič, ktorý nekompromisne vymazal túto stratu a v cieli sa mohol radovať z 11 sekúnd k dobru na Campenaertsa. I keď sa Campenaerts potýkal s nie príliš elegantnou výmenou bicykla, na druhej strane Nibali, Mollema, ale aj Roglič, museli čeliť daždivému počasiu. Posledný štartujúci, Conti, aj napriek tomu, že na Rogliča stratil vyše 3 a pol minúty, udržal si pred ním náskok na hodnote 1:50.
Ako sme mali možnosť vidieť, Giro nie je jednoduchým podujatím. Množstvo premenných, ktoré neustále miešajú poradím, neutícha ani v jednej etape. Niekedy sa práve tie, od ktorých by sme to najmenej čakali, ukážu ako kľúčové. Preto sa pripravme na druhý z troch blokov cyklistického etapáku Giro d´Italia.
