Toto je veta, ktorá presne vystihuje prácu chalanov, jazdiacich pre cyklokuriérsku službu Švihaj Šuhaj. Spýtali sme sa Tomáša a Mareka na niektoré veci, ktoré možno aj vám napadnú, keď ich uvidíte, ako plne naložení uháňajú so zásielkami na adresu určenia.
Či už jazdíme rekreačne alebo to berieme vážne, každý máme nejaký svoj vzor. Na úvod si neodpustím otázku, kto ťa inšpiruje zo sveta cyklistiky?
Tomáš: Ja nefungujem veľmi na vzoroch, ale keď už, tak napr. Lael Wilcox v rámci endurance sveta. Z MTB sveta si veľmi užívam projekt Dudes of Hazzard od Joe Barnesa.
Marek: Neviem prečo, ale asi to bude podobné, cyklistické vzory nemám. Inšpirujú ma moji namakaní kolegovia :). Ale z naozajstnej cyklistiky obdivujem výkony Van der Poela a samozrejme aj Sagana, lebo však je odtiaľto.
Pri nástupe nového kuriéra sú nejaké požiadavky na jeho bicykel?
Tomáš: Aby bol pojazdný. Skôr sú tam potom odporúčania.
Marek: Samozrejme, na bicykli jazdíme celý deň po meste X km v každom počasí, čo sa dá aj na skladačke alebo ukrajine, ale nie je to to pravé. A zasa na druhú stranu sme mali aj chalanov, čo “rozlievali polievky” na karbónových cesťákoch, treba si nájsť nejakú strednú cestu. Najobľúbenejšie sú staršie oceľové cesťáky, trekové bicykle, singlespeedy a jazdím(e) aj fixky :).
Máš nejaké obľúbené značky, ktoré si počas rokov vyskúšal?
Marek: Do práce je to problém, pretože veľmi veľa vecí je v podstate spotrebný materiál, ktorý rýchlo zničíme. Preto treba pozerať na pomer cena – výkon, takže Decathlon a zahraničné eshopy s polovičnou zľavou sú častokrát najlepšia cesta.
Tomáš: Ako píše Marek. Väčšina matrošu je spotrebná vec. Čiže nejaký luxus si vieme dopriať asi tak na čapicách. No potom je zopár firiem, ktoré robia fakt odolné veci, čo sú zároveň dizajnovo naozaj dobre prepracované. Zároveň asi iba tak polovica vecí čo používame, sú vyslovene z cyklo sveta. Väčšinou je to taký preryv medzi cyklo, turistikou a lifestylom. Za mňa gate od Swrve, Icebreaker merino, na vrch GORE-TEX PACLITE® s priliehavejším strihom. Mimo roboty Rapha.
Máš nejakú zaujímavá príhodu so zákazníkom, ktorá ti vyčarila úsmev na tvári?
Tomáš: Och, áno. Tak, ako sa žiaľ pokrikuje na ženy, sa pokrikuje aj na nás. “Sagááán”, “Nemáš aj pre nás pizzu?! Aa to odnesiete? (20x20x20)”. A na chrbte 150 l batoh.
Marek: Áno, to sa deje každý deň, najčastejšie sú zákazníci udivení: “To ste naozaj prišli na bicykli? V takom snehu? Toto naozaj zvládnete zobrať”?
Keby si nerobil takúto prácu, čo by si robil?
Tomáš: No, to je dobrá otázka. Ja som akože aj školu študoval, ale mňa to asi ťahá k fyzickej práci. Pokým som nerobil u Šuhaja, brigádoval som v arboristickej firme. A teda to stromolezectvo, to je v niečom asi podobné cyklokuriérčine. Buď lozím po stromoch, alebo sa učím bicyklovať. Detské sny.
Marek: Neviem, keď na to prídem, tak sa ozvem :). Som vyštudovaný historik, ale asi to bolo málo akčné, možno na to ešte príde.
Máte nejaký zaujímavý trik, ktorý pri jazdení na bicykli využívaš?
Tomáš: Asi len také, že nabaliť si 150 l batoh doplna, chytiť pod pazuchu ešte jednu krabicu 100x60x30 a vyraziť naprieč osudom. Ale nie, mňa osobne veľmi bavia také tie cyklokrosové vysadania, zosadania z biku. Rozbehnúť sa, naskočiť, alebo teda vice versa. Alebo keď robím frajeriny a potom sa pred officom rozšupujem na zemi.
Marek: Ísť na kargobicykli Bullit bez držania riadítok. Nie je to ľahké. Okrem toho skúšať všetky možné cyklokrosové skratky, aby to nebolo také fádne.
Pondelky a piatky sú exponované dni a doprava, ale aj ľudia sa bláznia. Zasahuje to aj do tvojej práce?
Tomáš: Tak my sme kvázi profesionáli v tom, ako sa pohybovať v premávke. Mňa osobne baví predierať sa cez upchatú Vajnorskú či Trnavskú. Tým si kvázi nahrádzam ten adrenalín, ktorý mám, keď idem jazdiť do lesa.
Marek: V pondelky sa mi doprava nezdá nejako zásadne iná, ale piatky poobedia bývajú husté. Je to príjemný pocit, už väčšinou medzi nami panuje taká uvoľnená atmosféra a do toho sa predierať cez tie nekonečné autá. Celkom to mám rád, ak sa samozrejme aj ja neponáhľam niekam von.
Nepripadáš si niekedy ako superhrdina na bicykli?
Tomáš: Nie.
Marek: Áno, vždy.
Ktorú vec alebo vlastnosť vyslovene neznášaš a pravidelne sa s ňou stretávaš popri svojej práci?
Tomáš: Arogancia a úzkoprsosť vodičov. A z toho vyplýva, z čoho som aj smutný, že som čím viac, tým zatrpklejší a sám arogantný. Ale snažím sa uvedomovať si to, a byť ohľaduplný.
Marek: Keď je celý deň -1°C a prší. Vtedy je to také romantické, ale treba sa do toho vcítiť a dlho to trvá. Neznášam ešte prudký vietor v kombinácii s bratislavskou špinou a prachom. Vtedy nepomôžu žiadne okuliare, je to všade a je to nepríjemné. Vietor vie takisto potrápiť pri výškových budovách, kam často chodíme. Treba dávať pozor na všetko, čo nie je poriadne pripevnené na kargobiku, veľakrát som naháňal rôzne papiere, dekle a podobne. Čo sa týka dopravy, tak také to “mačovstvo” a sebectvo na cestách zo všetkých strán, či už je to MHD, auto, alebo aj cyklista.
Pri svojej práci využívaš len silu vlastného tela a bicykel, čiže dopravný prostriedok, ktorý má už skoro dvesto rokov. Aký je tvoj názor na moderné technológie?
Tomáš: Ja mám veľmi rád analógové veci. Trochu ma otravuje prísť večer domov a dávať nabíjať päť rôznych vecí. Akože gps a kuriérske appky sú nenahraditeľné, ale ja som zástancom takého minimalizmu, že pokiaľ nie som profík, tak mi toho Garmina, ani HR monitor, ani powermeter netreba.
Marek: A čo sa týka bicyklov, tak nefungujem na úplne najmodernejších strojoch, ale v rámci možností to sledujem. Všetky moderné technológie potrebujú čas, ten ukáže, ktoré veci sú vlastne prelomové a ktoré zostanú zabudnuté.
Ktorú časť dňa máš obľúbenú pre doručovanie?
Tomáš: Neznášam voziť jedlo, čiže asi všetko okrem obeda. Potom od tej 16-tej, keď sa začína mesto upchávať.
Marek: Mám rád poobedia, nie som veľmi ranný človek a to poobedie je také fajn. Svieti slnko, ľudia už nie sú takí vystresovaní. Ak teda náhodou nejdú na služobnú cestu za pár minút a ja meškám s nejakými dôležitými papiermi :).
Ako si organizuješ vyzdvihovanie a doručovanie zásielok. Ako funguje logistika?
Tomáš: To je taká malá mágia, ale akože v skratke si vie človek odhadnúť, kde bude čo asi skákať. Preto sa oplatí si zobrať job v centre, ktorý ide povedzme do Ružinova, k nemu ďalších X, ktoré idú z centra do Ružinova. Potom má kvázi len jednu cestu, ale zahustené vyzdvihy a doručenia. Potom zrazu kolega robí časovku, dostane defekt a treba zachraňovať a reorganizovať a optimalizovať, a všetky tieto zahranične výrazy.
Marek: Logistika funguje medzi telefónom, batohom a hlavou. Nie je to úplne ľahké, treba si stokrát meniť trasu, pomáha nám vlastne ten telefón, kde vidím, aké zásielky robím, čo mi treba vyzdvihovať, čo už mám v ruksaku. Do toho treba rátať veľkosť zásielok, aby som to vlastne pomestil, počasie, aby nezačalo pršať a zmoklo mi niečo pripnuté na nosiči.
Dá sa popri jazdení a doručovaní po meste počúvať hudba na slúchadlách, alebo treba byť pozorný a nerozptyľovať sa?
Tomáš: Ja som zástancom pozornosti a nerozptyľovania sa. My máme dosť rozptyľovania už tak či onak. V jednom uchu vysielačka, v druhej telefón.
Marek: Niektorí kuriéri počúvajú hudbu, ja som to ešte nejako neskúšal, počas práce mám podnetov asi dosť a nepotrebujem to. Áno, hovorí sa, že správny cyklokuriér má jednou rukou rozprávať do vysielačky, druhou hľadať adresu v telefóne, treťou držať krabicu pod pazuchou, štvrtou tlačiť bagetku z Račka, piatou fajčiť a to všetko skrz Trnavské mýto, nie úplne podľa predpisov.
Počas roka jazdíš v každom počasí, ale nie vždy je vonku príjemne. Čo sa lepšie znáša – letné horúčavy alebo zimné sychravé dni?
Tomáš: Mne sa zdá, že je to v princípe jedno. Obidve sú nepríjemné.
Marek: Znášam lepšie zimu ako leto, mne až tak zima nevadí. Samozrejme som však rád teraz na jar, keď svieti slnko a je 15°C, je to konečne to vydýchnutie po zime, ktoré vzývame už od decembra :).
S predchádzajúcou otázkou mi napadá, že keďze jazdíš vonku v teple či zime, bývaš častejšie chorý, alebo si vďaka svojej práci otužilý a choroby sa ti vyhýbajú?
Tomáš: Presne tá druhá možnosť. Máme hrošiu kožu, imunita tisíc.
Marek: Bývam chorý iba vtedy, keď sa nečakane oteplí a prefúkne ma. Ale tiež je to také, že za dva – tri dni to najhoršie prejde a potom sa už doma nudím.
Máš nejaké obľúbené cyklo oblečenie do sychravých dní?
Tomáš: Turistická bunda GORE-TEX PACLITE®. Eventové vibramy. Lycrové návleky na nohy, merino thermo a úplne najväčšia vychytávka sú windstopperové rukavice s odklápacími prstami. Telefón máme v ruke každú minútu, a nemusieť si dávať dole mokré rukavice, je super. A všetky tie “touch screen” rukavice sa rozbijú za dva týždne.
Marek: Zimné cyklogate s trakmi a softshellový šuhajský dres. Ak je naozaj zle, tak hardshell bunda od Pinguinu, ak je ešte horšie, tak aj gate a vibramky Dallapé.
Kuriér sa stretáva s mnohými ľuďmi a zákazníkmi počas dňa. Stalo sa už, že si niektorý z vás vďaka svojej práci našiel aj vážnu známosť a bola z toho veľká kuriérska svadba?
Tomáš: To ja asi neviem. Ale niektorí sa snažia koketovať na recepciách.
Marek: Ešte nie, ale máme aj takýchto odborníkov. A vážnu známosť našiel náš kuriér na našom dispečingu :).
Ako vnímaš konkurenciu?
Tomáš: Prakticky veľmi nie je. Minimálne nie v takom rozsahu. Väčšinou po svete fungujú cyklokuriéri ako jedna veľká komunita, ktorú spája asi najviac taký punkový, anti-establishment postoj. Súťaživosti je potom učinenej zadosť na lokálnych pretekoch či majstrovstvách.
Marek: Cyklokuriérsku vnímam kamarátsky, keďže je veľmi malá. Okrem nás fungujú v podstate dvaja ďalší cyklokuriéri, ktorých poznám. Pozitívne vnímam aj pizzakuriérov z Dominos, ktorých zdravím, ale nepoznám. Negatívne vnímam autokuriérov, hlavne ráno v pešej zóne a centre mesta. Je jasné, že za týchto podmienok to bude aj naďalej. Ten tlak na verejné priestranstvo, ekologickosť, a v centre aj rýchlosť, asi ešte musí prísť.
Stáva sa ti, že zákazníka prekvapíš rýchlosťou doručenia?
Marek: Áno, samozrejme. Noví zákazníci sú veľmi prekvapení, keď sa dozvedia, že niečo môžu mať do polhodiny, do 15 min. a podobne. Takisto v doručovaní jedla bývajú ľudia veľmi prekvapení. Veď ja som si to objednal 10 minút dozadu, ako je možné, že ste už tu?
Tomáš: Je to tak, ako hovorí Marek. Ľudia sú zvyknutí na tradičné kuriérske spoločnosti alebo poštu. Čiže možnosť mať niečo niekde za 30 minút, je z iného sveta.
Akú najzvláštnejšiu zásielku si doručoval?
Marek: Veľmi vtipné sú rozmerné kusy nábytku, ale vlastne všetko nadrozmerné v pešej zóne. Rôzne tulivaky, gauče, spotrebiče a podobné dajú zabrať. V poslednej dobe si pamätám nejakú fritézu pripnutú na ruksaku a cca 15 skladacích stoličiek na bullite.
Tomáš: Presne tak, veľkorozmerné, ťažké, alebo aj-aj veci sú väčšinou najvtipnejšie. Pol tony kníh na prívese. Laminátove dosky, 1,8 m x 1,8 m. 3 m dlhú rolku niečoho. 26 sixpackov piva zafóliovaných dokopy. Potom musí človek vymýšľať, ako to vezme, a to je tá najväčšia sranda.
Vo svojom voľnom čase preferuješ cestnú alebo horskú cyklistiku?
Marek: Buď takú výletnú s kamarátmi, alebo výjazdy na kroske do Karpát. Drtenie cestných kilometrov mám rád, ale nemám rád trasy, ktoré sa opakujú. Ženu mám zo Šamorína a tie hrádzové kilometre ma po pár dňoch prestanú baviť. Samozrejme sa teším, ak sú u nás alebo niekde v okolí mestské preteky Alleycat, to je to pravé pre nás.
Tomáš: Mám rád oboje. Drtiť kopce alebo diaľky na fixke na 25-kách, XC okruhy na MTB alebo také ľahšie enduro na hardtaile. Treba to striedať. Dosť často ľudia od nás z fachu zanevrú na voľnočasové jazdenie, nakoľko spravíme tých 13-tisíc km ročne tak, či onak. Preto si treba povedať, že život je hrot, v piatok po práci sa pobaliť, udrieť 650 km za víkend a v pondelok vystúpiť v Bratislave z nočného vlaku.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov.
