Predpoveď meteorológov ešte v sobotu nehlásila žiadne nepredvídané zrážky. Znamenalo to, že dlhoročná tradícia Paríž-Roubaix v suchých a prašných podmienkach si udrží svoje meno aj tento rok. Teploty síce neatakovali 20°C, skôr 10°C, čo nemuselo byť po chuti každému, avšak podmienky boli identické pre všetkých.
Na štart sa postavila elita klasikárskych podujatí, tohtoročný dvojnásobný víťaz Štybar, minuloročný víťaz Peter Sagan s číslom 1 na chrbte, van Avermaet, Gilbert, Naesen, Kristoff, van Aert, Vanmarcke a iní. Naopak, chýbal víťaz Miláno – San Remo – Alaphilippe, cyklokrosový majster alebo aj van Der Poel, ktorí mohli ašpirovať na predné priečky.
257 km dlhé preteky, na trati ktorých sme boli svedkami celkovo 29 sektorov pavé v dĺžke 53 km, svojimi propozíciami strašia už z obrazovky. Našťastie sa tento rok neopakoval scenár z minulého ročníka, kedy sme zaznamenali tragický osud M. Goolaertsa, 23-ročného cyklistu, ktorému zlyhalo po páde srdce.
Ako je už zvykom, po štarte sa začalo bez meškania nastupovať. Prvotné úniky však nemali dlhé trvanie. Sólové nástupy pokryli v prvej polovici jazdci hlavných tímov. Začiatok „sektorov“ na pavé bol na programe od 97. kilometra. V tomto bode bola na čele 9-členná skupinka prevažne francúzskej a belgickej národnosti, ktorí si udržiavali takmer zanedbateľný náskok, neprekračujúci pol minúty.
120 kilometrov pred koncom postihol Sagana na jednom z úsekov pavé pád pelotónu pred ním, ktorý ho čiastočne oddelil od prednej skupiny. Našťastie sa v priebehu 15 kilometrov dotiahol s Naesenom a ostatnými do čelnej skupiny. V čase, kedy jazdci vchádzali na povestný Arenberg, úzky a nebezpečný úsek s dĺžkou vyše 2 kilometrov, čelná skupina obsahovala už len 5 desiatok pretekárov. Práve tu sa prihodil incident van Aertovi, ktorý podľa všetkého mal technické problémy s radením, kvôli čomu zaostal na konci sektora.
S ubúdajúcimi kilometrami sa odvážili nastúpiť viacerí jednotlivci, avšak bez značného úspechu. Van Aert sa pomaly približoval do čela, kedy si stihol aj vymeniť celý bicykel. Nešťastie ho ani v tejto chvíli neobišlo a po niekoľkých sto metroch padol. Na dojazd do prvej skupiny tak musel vynaložiť nemalé množstvo úsilia, ktoré mu v závere chýbalo.
Po úniku Gilberta a Politta na 60. km sa po desiatich kilometroch za nimi utvorila stíhacia skupina, pozostávajúca zo Sagana, van Aerta, Lampaerta, Sepa Vanmarckeho, Laporta, Garciu a Sarreaua. 49 km pred koncom sa tieto celky spojili počas prejazdu pavé. Neskôr sa niektorí členovia odpojili, čím ostala šestica jazdcov – Sagan, van Aert, Lampaert, Gilbert, Politt a Vanmarcke.
Táto zostava vydržala až do 5* sektoru, 17 km pred koncom, kedy sa po útoku Gilberta na chvíľu rozdelila na polovicu, ale po opätovnom spojení odpadol unavený van Aert. Osudným úsekom sa stal nasledujúci sektor pavé, kde po zrýchlení tempa Polittom a Gilbertom, Sagan už nedokázal pohotovo reagovať. Ostal tak s tímovým kolegom Gilberta – Lampaertom a Vanmarckem.
V nasledujúcich kilometroch sa čelné duo s prehľadom vzďaľovalo nespolupracujúcej trojici – Sagan ako jediný pracujúci, za ním nečinný Lampaert, a nakoniec Vanmarcke, ktorý riešil technické problémy s prehadzovačkou.
Pohodlný náskok na úrovni pol minúty pred vjazdom na velodróm v Roubaix hovoril o tom, že budeme svedkami šprintérskeho dojazdu. V poslednej zákrute zaútočil Gilbert z druhej pozície, na čo Politt už nedokázal adekvátne reagovať. Sagan po čiastočnej kapitulácii prišiel do cieľa na 5. mieste, po Lampaertovi a Vanmarckeovi.
Preteky boli ukážkou toho, že Sagan na tom nie je tak zle, ako sa predpokladalo. Samozrejme, doposiaľ nezaznamenal víťazstvo, avšak výkon, kedy dokázal okrem pokrývania nástupov, ťahania skupiny na špici a udržiavania sa v prednej skupine, je predzvesťou jeho dobrej formy.
