Ako správni bikeri sa tam však nevyberieme autom, ale pekne krásne si to vyšliapeme rovno pod rozhľadňu. Je jedno odkiaľ z mesta vyrážate, dôležité je dostať sa na „bojnickú cestu“, to je taká naša miestna magistrála. Aby som si to spestril, smerujem rovno cez centrum Bojníc priamo popod zámok.
Tu sa už však začína stúpanie, ktoré má v obľube väčšina cyklistov z okolia, pretože pre začiatočníka je to taká výzva, či to vyšliape až navrch, a tí skúsenejší si tu zlepšujú časovky. Nie je to nejaká veľká vzdialenosť, necelé 3 km, ale miestami majú v zákrutách problémy aj autá, aby to vytiahli na jednotke.
Cieľ tejto vrchárskej etapy je pri autokempingu a práve tam nachádzam rázcestie so značenými turistickými, ale aj cyklistickými chodníkmi. Dám sa smerom na Turzov trail a o chvíľu prichádzam k rozhľadni. Je zaujímavé sledovať, ako rýchlo jedna rozhľadňa pritiahne nielen turistov, ale aj predajcov so stánkami, takže si uprostred lesíka môžete zakúpiť magnetky, plyšové hračky a podobné “užitočné” veci :-).
Rozhľadňa je kolosálna nielen z diaľky, ale aj z blízka a keďže bola postavená len nedávno, v jej okolí sa ešte upravuje terén a verím, že pribudnú aj stojany na bicykle, pretože v tejto chvíli je možné si ich zamknúť len niekde o strom, pokým sa pokocháte výhľadom.
Len kúsok od rozhľadne, cestou spať, neprehliadnete Turzov flow trail, čo je skvelá trať pre bikerov a ak niečo podobné skúšate prvýkrát, choďte opatrne. Čo sa mňa týka, neodolal som a tiež som si jazdu vychutnal, aj keď až na konci trailu som si uvedomil, že som si zabudol odomknúť pruženie.
Od Turzovho trailu som zišiel lesnou cestičkou vedľa kalvárie, predsa sa nebudem hneď vracať domov, a tak som si ten kopec v rámci tréningu dal ešte raz. Pri autokempingu som tentokrát zvolil smer na Pálfyho trail. Od toho Turzovho je oveľa dlhší a „prírodnejší“, takže čakajte korene a kamene. Sledujte značenie vedľa trailu, ušetríte si prípadné nepríjemnosti, pretože jeden skok značený smrtkou je skutočne len pre skúsených jumperov.
Trasa v závere ide vedľa múru bojnickej ZOO a na konci trailu sa mi otvoril výhľad na Bojnický zámok z tej najviac fotenej strany. Nuž, je pravda, že Ján Pálfy si vedel vybrať miesto a tých 22 rokov, ktoré kedysi venoval prestavbe zámku, stálo za to.
