Nepriazeň počasia v skorých častiach roka, prejavujúca sa nízkymi teplotami, dažďom (pričom ani sneženie nie je anomáliou) a determinovaným vetrom, bude sťažovať pretekárom každý jeden kilometer trate. Ak sa k tomu pridajú neľahké úseky ciest (pavé, nekvalitný asfalt), strmé stúpania (neraz atakujúce 20%) a samozrejme dĺžka, približujúca sa k 300 km, nie je ničím zvláštnym počúvať pozitívne, ale aj negatívne ohlasy. Jedno je isté – už len samotné dokončenie si zaslúži obdiv. A víťaz? Ten sa zapisuje do dejín.
Omloop Het Nieuwsblad
Už dnes sa na nás chystá belgická jednorázovka, ktorá v tomto roku slávi svoj 74. štart. Historicky hodnotná klasika meria necelých 200 km. Aj keď jej meno sa medzi bežnými divákmi cyklistiky neskloňuje možno až tak často, predsa len sa nemusíme báť nezaujímavých okamihov. Vďaka svojej lokalite v blízkosti miesta konania známejšej sestry, Ronde Van Vlaanderen (Okolo Vlámska), bude mať jej trasa v niektorých častiach spoločné úseky. Celkovo obsahuje trinásť stúpaní a sedem úsekov vydláždených s pavé.
Najvýznamnejšími budú časti v druhej polovici pretekov. Prirodzene, napätie a tempo sa v tomto čase bude stupňovať, čím sa navýši aj obtiažnosť. V posledných 30 km očakávajme kľúčové momenty. Dvojica neľahkých stúpaní, najprv Stena Geraardsbergenu, ktorá je dláždená „mačacími hlavami“ a dosahuje maximum na 20%, privedie jazdcov po necelých 500 metroch s priemerom 9%, k poslednému stúpaniu v tesnej následnosti. Takmer kilometer dlhý kopec, Bosberg, taktiež nebude nič dlžný povesti belgických stúpaní. Čiastočne vydláždený s pavé a priemerom necelých 6%, potrápi všetkých bez rozdielu. Nasledujúcich 13 kilometrov do cieľa vedie po rovine.
Tešiť sa môžeme na jazdcov ako Trentin, Van Poppel, Stuyven, Valgren či Naesen. Petra Sagana zastúpi jediný Slovák v pelotóne, jeho brat Juraj.
Strade Bianche
O týždeň neskôr si urobte čas na klasiku s názvom Strede Bianche. 13. ročník tohto talianskeho klenotu sa odohrá 9.3.2019 na okruhu so štartom a cieľom v Siene. Zábery z minulého roku potvrdzujú náročnosť týchto pretekov, nielen kvôli kvalite ciest, ale aj počasiu, ktoré panuje v tomto období na talianskych cestách. Blato v tomto prípade nepôsobí blahodárne na pokožku jazdcov, skôr im uberá potrebných síl. Ďalšou časťou, ktorá v týchto podmienkach trpí, je samotný bicykel. Preto si žiaden z pretekárov nemôže byť istý, že sa mu podarí bez problémov prísť až do cieľa, nie to ešte vyhrať. Nevyspytateľnosť očakávaní podtrhuje aj posledná časť, pre ktorú je Strade Bianche povestná – finálové stúpanie na via S. Caterina. Práve v úseku, ktorého najtvrdší bod v pravotočivej zákrute hraničí na úrovni 20%, sme minulý rok mohli pozorovať doslovne zastavenie sa cyklokrosového majstra sveta, Vouta van Aerta.
Na trati s dĺžkou „len“ 184 km sa nám predstaví aj minuloročný víťaz – Benoot. Jeho vyzývateľmi budú majster sveta – Valverde, Belgičan Van Avermaet, víťaz bodkovaného dresu z TdF, Alaphilippe či žralok z Messini, Nibali. Saganova účasť je ešte otázna.
Milano – San Remo
110 štartov. To je stručná charakteristika tohto podujatia. O jeho výnimočnosti hovorí aj skutočnosť, že najúspešnejším jazdcom týchto pretekov je náš Peter Sagan. S troma víťazstvami, jedným druhým a dvoma tretími miestami, je na čele rebríčka pred Van Looyom či Merckxom a Cipollinim.
Aj keď profil klasiky nehovorí o náročnosti v zmysle nastúpaných metrov alebo absencii pavé, nenechajte sa zmiasť príliš rýchlo. Jediné číslo vás presvedčí, že to nebude prechádzka v ružovej záhrade. Celkovo 291 km budú jazdci povinní zdolať, ak sa chcú uchádzať o povestný vavrín. Minuloročný víťaz, Nibali, strávil v sedle ako najrýchlejší jazdec necelých 7 a pol hodiny. V takomto prípade sa približujeme už k ultramaratónskej kategorizácii. Na posledných 30 kilometroch sa nachádzajú dve stúpania: Cipressa a Poggio. Prvé má dĺžku 5,6 km s priemerom 4,1% a max. na 9%, druhé je o čosi privetivejšie, s hodnotami 3,7 km, priemerom 3,7% a maximom na 8%. Z vrcholu stúpania to však pôjde už len „dole kopcom“ a následne po rovine. Po necelých piatich kilometroch jazdcov privíta cieľová páska v Sanreme.
Ako už bolo povedané, Sagan dominuje v počte víťazstiev. Podľa informácii sa bude usilovať získať aj v poradí 4., v čom mu budú brániť jazdci ako Valverde, Stuyven, bývalý tímový kolega Viviani, obhajca Nibali, Trentin a iní.
Gent – Wevelgem
V poradí štvrté podujatie sa uskutoční v Belgicku, konkrétne na „flámskych poliach“. Historické pozadie pretekov ukazuje nehostinnú tvár ľudskej civilizácie, priebeh prvej svetovej vojny. Prvý ročník, predznačujúci hrdinský charakter klasiky, prebiehal na zničenom území dnešného Belgicka, území pripomínajúcom skôr bojové pole. Neexistujúce cesty, blato, chladné počasie, dážď, dokonca aj sneh, položili základ pre budúce generácie.
Tieto udalosti sú poznačené slovenskou trikolórou. Minulý rok patril práve Petrovi Saganovi, ktorý na tomto podujatí zvíťazil už po 3-krát (2013, 2016, 2018). Neľahká trať, ktorej profil sa v úvodnej polovici pretekov prejavuje rovinatým charakterom, sa v druhej polovici preklopí do hotového pekla. 11 stúpaní, nasledujúce jeden po druhom v rozmedzí 80. kilometrov (medzi 137. a 217.), preveria pripravenosť každého. Posledná dvojica, Baneberg a Kemmelberg, na ktorých budú jazdci musieť zdolať 400 m s maximami na 22%, respektíve 1,9 km s maximom vyše 24% na nefalšovanom pavé. Posledných 35 kilometrov z celkových 252, vedie po zvlnenom profile, bez väčších prevýšení.
Aj na tomto podujatí budeme s napätím očakávať výsledok Petra Sagana. O víťazstvo budú samozrejme bojovať aj iní, konkrétne Valgren, Van Avermaet, Vanmarcke, Trentin či Terpstra.
Marec je ešte len úvodným mesiacom klasík. Po ňom nasledujúci apríl si pre nás prichystá skutočné skvosty v podobe Paríž – Roubaix či Okolo Vlámska. Isté je, že sezóna je v plnom prúde a my sa už neviem dočkať na svetové cyklistické momenty.
