Aby to nebol pre mňa šok, tak som si zvolil deň, kedy nebolo až tak mrazivo. Človek, ktorý by pred rokom na bicykel v zime ani nepomyslel, sa začína meniť. Ale na začiatku dňa som to ešte netušil a stále som rozmýšľal, načo som dnes vôbec liezol na to sedlo.
Rukavice, čiapka, prilba a môžem vyraziť. Prvé kilometre ubehnú rýchlo. Po asfaltovej ceste sa dostanem až k lesu. Na začiatku sa mi ponúka takýto obraz a rozmýšľam, či je vôbec možné po tejto kombinácii ľadu a snehu vôbec jazdiť.
Ale šlo to veľmi pekne. Prvé metre sa netreba plašiť, je potrebné si zvyknúť na podklad a terén, a nakoniec je to zábava. Hľadanie ideálnej stopy, občasný šmyk, ktorý dodá do jazdy niečo extra. Počasie je zaujímavé. Tu vykukuje zubaté slnko, z druhej strany je zamračené. Miestami si musím utrieť zopár kvapiek z okuliarov.
Sneh sa nám ešte drží a čím stúpam vyššie, tak snehu je viac a blata menej. Príroda si dala pauzu, oddychuje. My však nemusíme.
Na webe WeLoveCycling som sa dočítal o rôznych nebezpečenstvách, ktoré nás môžu postretnúť. V článku sa písalo o tom, že sa môžeme na bicykli stretnúť so zvieraťom. Hovoril som si, že pri odfukovaní a miernom hluku, ktorý spôsobujem pri jazde, to nie je možné. Ale mýlil som sa. Počas môjho malého výletu som stretol veveričku a dve srny. Článok varoval pred veveričkou v kolese a pred pobehujúcimi srnami v lese. Mne sa našťastie nič nestalo a aj títo domáci, pri ktorých som bol na návšteve, vyviazli bez zranení. Veveričku som nechal v pokoji prebehnúť predo mnou a ja som ju zatiaľ odfotil, aby ste mi aj vy verili :-). Kým som vybral mobil z vrecka, srny sa rozhodli, že dlhšie mi už pózovať nebudú.
Nasleduje trochu moralizačná pasáž, ale nedá mi, aby som to nespomenul. Túto trasu jazdím veľmi často počas teplých mesiacov roka. Stále však pribúdajú vyrúbané časti, poškodené cyklochodníky. Na výsadbu nových stromčekov čakám zatiaľ márne. Mrzí ma, že taký krásny dar, ktorý sme ako Slováci dostali v podobe prírody, tak ľahkovážne odmietame a robíme si z neho biznis. Určite nie je každá ťažba zlá, niekedy les potrebuje našu pomoc. Myslím si však, že úcta k tomuto daru nám chýba a strácame stále viac našej prírody, lesov a podobne. My, bikeri, žijeme v tejto prírode a tá dopĺňa kolorit nášho športu. Niekto sa na bicykel dostal práve kvôli tomuto aspektu. Byť viac mimo mesta, moderných technológií a relaxovať. Existujú rôzne združenia, ktoré sa snažia chrániť naše lesy. Podporme ich slovom alebo skutkom :-).
Po ďalších kilometroch veľkej zábavy na snehu sa mi črtá na obzore lúka nad našou obcou. To je môj dnešný cieľ. Miestami na bicykli, miestami už popri ňom, ale snažím sa vyliezť čo najvyššie.
Mnohí si možno povedia, na čo to vlastne píšem. Veď je to len nejaká lúka nad obcou na kraji Slovenska. To nie je žiadna „pecka“. Ale to bolo mojím cieľom. Chcem vám ukázať, že nemusíme hneď vyraziť na bicykli do Tatier na jednu z chát. Prvoradá je motivácia niečo dosiahnuť aj v podmienkach, ktoré máme doma. Je jedno, či bývate v paneláku na sídlisku alebo niekde na samote, či v dedine. Vaše okolie určite poskytuje nejaké miesto vhodné na zimný výjazd. V mojom prípade to bola spomínaná lúka. Videl som svoju rodnú obec ako na dlani a v pozadí sa pekne vypína Sninský kameň. Ak by ste mali chuť na nejakú dovolenku na biku, určite navštívte náš kraj, „ďaleký“ východ Slovenska. Máme tu množstvo cyklotrás a tie ponúkajú skvelé zážitky. A prírodu si tu snažíme brániť, ako sa len dá.
A potrebujete nejakú špeciálnu výbavu? Mne postačila termoska s čajom, teplé oblečenie, úplne normálny bike, ktorý nie je nič extra. Má už za sebou nejaké tie roky a kilometre. Je poskladaný z lacnejších komponentov, ale citový vzťah k nemu mám veľký. Snáď sa mi tento rok podarí našetriť si aj na niečo lepšie. V prvom rade som však zistil, že najdôležitejšia je motivácia. Pred rokom v zime som ani nepomyslel, že sa to dá aj po snehu. No počas tejto som si prečítal množstvo motivačných a aj inštruktážnych článkov na webe a povedal som si: „Ak to dokážu oni, prečo nie ja?“ A mám za sebou krásny deň, na ktorý spomínam aj dnes, keď už sedím v teple kancelárie.
„Selfíčka“ mi nikdy nešli. Ale ďalší dôkaz, že som tam vyliezol skutočne ja :-).
K cyklistike som nedošiel len zo športových dôvodov. Milujem prírodu. Nepracujem manuálne a preto počas víkendov či voľného času sa snažím hýbať čo najviac. Ale moja obľuba tohto športu pramení ešte v jednej dôležitej veci. Je to čas, kedy som sám so sebou, kedy premýšľam nad životom. Neotravujú ma maily, správy na sociálnych sieťach. Nič. Mobil je v batohu a pozerám sa naň až doma. No, dobre, tento výlet bol výnimkou, aby som vám niečo „cvakol“ :-). Sadám si na ruksak a užívam si danú chvíľu. Tá sa nebude opakovať. Aj keď tu prídem nabudúce, počasie nebude také isté a táto krásna kombinácia slnka a tmavých mračien je neopakovateľná.
Čo sa deje v mojej hlave? To vám neprezradím. Ale skúste to aj vy. Porozumiete tomu, čo sa snažím popísať. Stav, kedy som úplne „čistý“, nezaťažený týmto svetom, mojimi problémami. Skutočná očista pre telo aj ducha.
Ešte na začiatku zimy som sa prezentoval ako človek, ktorý nemá rád zimu. Jasné, môj postoj sa neotočil úplne. Stále bude leto pre mňa tým top obdobím roka. Ale vďaka tomuto dňu som objavil skrytú krásu zimy. Vyštípané líca, teplý čaj v prírode, oddychujúca príroda, žiaden stres. V tento deň som tam našiel trocha oddychu, psychohygieny. To hľadáme všetci počas obdobia v januári a vo februári, ktorý viacerí označujú za depresívne. Tak čo, skúsite to aj vy?
Snáď som vás aspoň trocha inšpiroval, ako mňa inšpirovali ostatní. Keď si zimu užívate naplno, tak myslím, že viete, čo som objavil a ako sa z toho teším. V posledných dňoch si to mrazivé počasie dalo pauzu a uvidíme, aké bude počas zvyšku februára. To je však jedno. Či už po snehu, mraze alebo teplote mierne nad nulou. Dôležité je, aby sme sa motivovali a dokázali to. Už vás ale nebudem zdržiavať. Potrebujete sa predsa obliecť, uvariť čaj a vyraziť. Vidíme sa teda vonku :-).
