Krátke nahliadnutie do ulíc väčších miest v Nemecku potvrdí domnienku o náraste počtu spoločností, poskytujúcich bike-sharing. Vo Frankfurte je týchto poskytovateľov 5 000, v Mníchove 10 000 a v hlavnom meste, Berlíne, až 14 000. Situácia je podobná naprieč väčšinou európskych miest a v Severnej Amerike. S rozkvetom bike-sharing-u sa však objavujú aj problémy v oblasti bezpečnosti. Sú príležitostní cyklisti náchylnejší ocitnúť sa pri nehodách? Je ich šanca zraniť sa, či padnúť, vyššia?
Kritici stavu miest, v ktorých sa premnožujú počty cyklistov, respektíve ľudí vo všeobecnosti, od ktorých sa nevyžaduje preukázanie schopností viesť bicykel v premávke, poukazujú na túto skutočnosť, kedy sa v uliciach premávajú cyklisti s nízkou mierou istoty pri riadení bicykla. Výsledkom je otázka, nie, či padnú, ale kedy padnú.
Zdieľané bicykle sú často vypožičiavané zákazníkmi nočných klubov či barov, ktorí sa snažia dostať domov v čase, kedy už hromadná doprava nepremáva a taxík je príliš drahý. Nehľadiac na to, že už majú čo-to pod čapicou, dostupnosť bicyklov premôže túto skutočnosť a aj napriek tomu sa posadia za riadítka s alkoholom v krvi. Navyše, väčšina týchto „užívateľov“ sú cudzinci, ktorí adekvátne nepoznajú okolité prostredie, pozostávajúce z ulíc, dopravných obmedzení, jednosmeriek, atď. a, v neposlednom rade, spôsob jazdy miestnych vodičov.
Riziko sa údajne zvyšuje
„Riziko úrazov hlavy sa v mestách zvýšilo krátko na to, ako sa začal prevádzkovať program bike-sharing,“ uvádzali americké články ešte v roku 2014. Postupom času sa takéto správy začali objavovať aj v európskych médiách. Ich obava bola zjavne oprávnená, keďže cyklisti, využívajúci tieto bicykle, si musia prilbu doniesť sami alebo jazdia bez nej. Výsledkom je všeobecne uznávaná mienka, že bike-sharing je nebezpečnejší než jazdenie na svojom vlastnom bicykli.
Tieto obavy boli založené na výskumoch amerických a kanadských vedcov, ktorí sa rozhodli dokázať existenciu korelácie (vzájomného prepojenia) medzi rozširujúcimi prevádzkami bike-sharing-u a narastajúcimi počtami úrazov hlavy cyklistov. Bádateľský tím zozbieral údaje z piatich veľkomiest: Montreal, Washington, D.C., Minneapolis, Boston, a Miami Beach, Florida. Tieto dáta porovnali s údajmi z miest, v ktorých takéto služby neboli ešte dostupné – zahŕňajúc Milwaukee a Seatle. Štúdia preukázala, že v mestách so službou bike-sharing, riziko zranenia hlavy bolo vyššie o 14 %. Vo všetkých ostatných mestách sa toto riziko nezmenilo počas monitorovaného časového obdobia.
Kľúčovou osobou, stojacou za štúdiou o nebezpečenstvách, ktorým čelia užívatelia bike-sharing-u, bola Janessa Graves. Tá sa sústredila na prevenciu úrazov u detí, spracovanou v jej práci na Washingtonskej štátnej univerzite. Jej analýza bola publikovaná na stránkach Amerického žurnálu verejného zdravia v roku 2014. Na otázky kladené novinármi, Janessa priznala svoju záľubu v cyklistike, najmä z dôvodu zdravotných benefitov, ale súčasne nabádala proti bike-sharing-u, ktorý opísala ako nebezpečný, pretože je pri ňom zvýšená možnosť úrazu hlavy.
Čísla mimo kontext
Táto štúdia môže pôsobiť ako dobre zdôvodnená kritika bike-sharing-u, avšak ona samotná bola už od začiatku chybná. Na začiatku nebola schopná prepojiť príčinu s následkom. Autori prehliadli mnohé dôležité faktory, ktoré mohli ovplyvniť výsledky. Jednou z najväčších chýb bolo opomenutie odlíšenia medzi počtami cyklistov, ktorí sa zranili na vypožičanom bicykli a tými, ktorí utrpeli úraz na ich vlastnom dopravnom prostriedku.
Avšak, to čo bolo zásadnejším nedostatkom, bol fakt, že štúdia nezvážila možný nárast celkového počtu cyklistov v jednotlivých mestách. Ak sa tento celkový počet navýšil počas meraného obdobia, bolo by logické, že počet zranených mal rovnakú tendenciu stúpať. Inými slovami, toto nie je dôkaz o riziku vo vzťahu k bike-sharing-u. Hlbšia analýza zozbieraných údajov objavila, že v mestách so systémom bike-sharing-u, sa počet nešpecifikovaných zranení cyklistov znížil, a to v značnej miere, o celých 28 %. Teda, práca doktorky Gravesovej nebola platná.
Používatelia služieb bike-sharing-u sú opatrní
Zástupcovia bike-sharing-u nešetria poskytovaním ich vlastných čísel. Počas posledných 10 rokov jazdci v meste Minneapolis uskutočnili 800 000 jázd, vo Washingtone to bolo 5 900 000, a v Bay Area (oblasť prístavu) v San Franciscu 350 000. Ani jeden z nich sa neskončil s fatalnymi zraneniami cyklistu.
Nezáleží na tom, či hovoríme o cyklistike v Európe alebo „za veľkou mlákou“, princípy ostávajú rovnaké naprieč rozdielnymi kontinentmi. Výpožičné bicykle sú ťažké a odolné, aby vydržali tak dlho, ako je to len možné. Ich vyššia hmotnosť má za následok značné spomalenie, ktoré je (nie však nevyhnutne) bezpečnejšie, než jazdenie vo vysokej rýchlosti.
Aby bolo možné rozlíšiť požičiavané a súkromne vlastnené bicykle, ich prevádzkovatelia používajú odlišné sfarbenia, ktoré ich odlišujú od ostatných. Takéto farby sú poväčšine výrazné, zreteľne viditeľné v každodennej premávke – inými slovami, vodiči si tieto bicykle všimnú skôr, a teda majú dostatok času vyhnúť sa im počas rizikových manévrov. Navyše, tieto zapožičiavané bicykle sú často vybavené predným a zadným svetlom, ktoré sú kľúčovými faktormi zvýšenej viditeľnosti – pasívnej bezpečnosti. Netreba zabudnúť ani na fakt, že ich údržba je pravidelná, znižuje sa tak riziko zlyhania niektorého z komponentov.
Iný argument hovorí, že užívatelia bike-sharing-u bicyklujú obozretnejšie, pretože nie sú zžití s bicyklom, na ktorom sedia. Samozrejme, k tomu patrí aj negatívna časť – keďže jazdci nepoznajú bicykel, ak sa ocitnú v krízovej situácii či len v premávke s autami, ich reakcie môžu byť neprimerané a nebezpečné. To, či je skutočne negatívne jazdiť bez prilby, bolo živo diskutované aj medzi expertmi.
Sabotáže a právnici
Odhliadnuc od zreteľných rizík, zdieľanie bicyklov rovnako tak zahŕňa aj menej očakávané prekážky. Spoločnosti bike-sharing-u v Seattli, mesta s približne 9 000 kusmi bicyklov, zaznamenali prípady záškodníckych poškodení bicyklov. Konkrétnejšie – sú úmyselne znefunkčnené, rozobraté a dokonca aj hodené do mora. Pokiaľ to bolo ešte „len“ v spojitosti s bicyklami, následky neboli brané nijak závažne – ako hovoria ”amíci”, biznis je biznis – je potrebné očakávať nepredvídané výdaje. Problémom však bolo, keď sa na niektorých bicykloch objavili prerezané káble bŕzd. V Seattli, meste známom svojimi strmými ulicami, to môže mať naozaj fatálne následky. Výnimkou nie je ani pomerne čerstvý bratislavský projekt Slovnaft BAjk, ktorý taktiež okúsil trpkú príchuť záškodníctva.
Ako to vnímate vy? Myslíte si, že je bike-sharing bezpečný?
