Zopár praktických doplnkov, ktoré umožnia zvládnuť cyklistiku v zime, vám predstavíme aj v tomto článku. A nemusia to byť hneď niekoľko hodinové výjazdy do hôr. Možno, že vo vašom prípade sa bude jednať len o denné dochádzanie do práce.
Začnite od hlavy
Keďže odborníci radia, že hlavou nám odchádza veľká časť tepla z tela, treba začať jej kvalitnou pokrývkou. Cyklista však naráža na problém – čo sa zmestí pod prilbu, ktorá je v zime z hľadiska bezpečnosti naozaj neodmysliteľná? Na druhú stranu sa aktívne hýbete a keď to s hrubou čiapkou preženiete, budete sa kúpať vo vlastnom pote a nikto predsa nechce, aby mu uši primrzli k hlave. V závislosti od počasia máte možnosť použiť tenkú zimnú čiapku, no ak je chladnejšie, je dobrou možnosťou siahnuť po čiapke z ovčej vlny. Do najhorších extrémov si skúste pod zimnú čiapku dať kuklu, alebo dnes obľúbenú „buffku“ a na to všetko by sa mala zmestiť ešte prilba. V rámci možností používajte nie práve letný model prilby – s extra veľkým množstvom vetracích otvorov.
Súčasťou hlavy je aj krk a na ten treba tiež myslieť. Ani zimná bunda nemusí mať golier riešený tak, aby dostatočne chránil krk pred zimou. Použitie šatky z hrejivého materiálu je dobrým riešením, ale oveľa praktickejšie sú už spomínané „buffky“, ktoré sa tiež dajú kúpiť z rôznych materiálov a pre svoje výhody odporúčame ovčiu vlnu. Má lepšie izolačné vlastnosti a výrazne obmedzuje zápach. Pri praní však myslite na to, že neznáša príliš horúcu vodu a nešetrné zaobchádzanie pri žmýkaní.
Ruky nesmú omŕzať
Ak vám bude zima na ruky, riskujete, že pri niektorom šmyku, o ktorý počas zimnej jazdy nie je núdza, to jednoducho neustojíte a skončíte v najbližšom záveji. Omrznuté ruky strácajú cit v prstoch a pri brzdení sa môže stať, že jednoducho neodhadnete správnu silu a spravidla to preženiete. A práve na snehu platí pravidlo postupného brzdenia rovnako ako na aute. Dôležitou súčasťou rukavíc je predĺžený návlek, ktorý siaha dostatočne ďaleko pod bundu, aby sa vám počas jazdy neodkryla časť ruky. Chladný vzduch vie poriadne znepríjemniť jazdu.
Ako aj pri letných rukaviciach, aj tu platí, že by nemali byť príliš voľné, ani tesné. Hlavne nebuďte šetrní a v rámci úspory financií si poviete, že dobré budú aj lyžiarske rukavice. Je to omyl, pretože tie jednoducho neboli vyvíjané na bicykel. A nezabúdajte, že aj keď sú rukavice vyrobené z najnovších materiálov, doplnené sú technologickými vychytávkami a odporúčané špecialistami z celého svete, stále platia rady našich starých mám, a to, že občas treba s prstami pocvičiť, prípadne na chvíľu zastaviť bike a poriadne zakrúžiť rukami, aby sa vám prekrvili stuhnuté prsty.
Nohy sa hýbu najviac, ale…
Počas jazdy sa nohy hýbu najviac, tým pádom sa zahrievajú vlastnou aktivitou, ale v zime treba rátať s tým, že niektoré úseky budete bicykel tlačiť cez hlboký sneh a vtedy dostanú aj nohy tú správnu dávku chladu. To už ani nespomíname, keď prídu technické problémy ako defekt, či zamrznutá prehadzovačka. Zimné tretry oproti tým letným majú tú výhodu, že výrobca ráta s hrubšou ponožkou, ktorú by ste do tých letných len ťažko zmestili. Oproti letným sú aj nepremokavé, čo na snehu určite oceníte. A samozrejme, nezabudnite na návleky, ktoré chránia proti vetru a aj proti vlhkému snehu, či blatu na soľou posypanej ceste.
Keď sme už pri tých ponožkách, tak vlnou nič nepokazíte a môžete zvoliť aj podkolienky, ktoré zahrejú ešte o niečo viac. Takým extrémom, čo sa obuvi týka, sú aj klasické turistické topánky, ale to v mnohých prípadoch vyžaduje aj výmenu pedálov za klasické platformy. Mnohí cyklisti ich však v zime s úspechom používajú a nevedia si ich vynachváliť.
Ak už nič nepomáha, ale vaše nutkanie vyraziť na výjazd do lesa je silnejšie, vyskúšajte ohrievač nôh. Aktivuje sa pri kontakte so vzduchom. Jednoducho roztrhnete obal a tento zázrak začne hriať. Stačí len vložiť na nejaké rozumné miesto do topánky, nie však priamo na kožu. Ohrievač nohy vydrží niekoľko hodín a vy si môžete užívať jazdu.
Ak sa predsa len rozhodnete zostať doma v teple a zimné radovánky s bicyklom oželiete, neostáva vám nič iné, len kúpiť permanentku do fitka a osedlať miestne stroje. Ak by vám náhodou prekážal aj zimný presun do najbližšieho schopného fitnes centra, čo však u jesennými vetrami ošľahaného cyklistu nepredpokladáme, vždy ešte môžete zainvestovať do niektorého z domácich trenažérov. Na tie sa už pozrieme niekedy nabudúce.