Podstatným prvkom v plánoch mesta do budúcnosti je postupné navyšovanie počtu bicyklov, využívaných tak domácimi, ako aj turistami. Ich snahou je zdvojnásobiť podiel bicyklov v doprave na 16% do roku 2025. Od roku 2016 kvôli tomu rozširovali sieť cyklistických chodníkov. Zároveň v roku 2016 a 2017 mesto ponúkalo podporu vo výške 500 a 1 000 € na nákup elektrobicyklov a cargo-bicyklov.
Ďalším krokom bolo odstránenie vyše 700 parkovacích miest, ktoré boli nahradené (zatiaľ len pokusne) verejnými priestranstvami ako napríklad pivnými záhradami, ihriskami, lavičkami a cyklistickými „parkoviskami“. Súčasťou plánu je aj vybudovanie 65 km nových cyklistických jazdných pruhov v okolí mestského centra. Cieľ plánu do roku 2030 sa zameriava na zníženie skleníkových plynov na 95% hodnôt z roku 1990.
Samozrejme, Oslo nie je jediným mestom, ktoré vníma bicykel ako dopravný prostriedok budúcnosti či riešenie problémov v premávke, alebo znečistenia ovzdušia v mestách. Podľa predstáv Oddelenia pre ekonomické a spoločenské záležitosti Spojených národov, 68% svetovej populácie bude žiť v mestských oblastiach do roku 2050. V porovnaní s dneškom ide o 13% nárast. Následkom toho mestá ako Oslo, národné vlády a Európska únia pracujú na premene mestskej prepravy, aby tak znížili daňami zaťažené dopravné siete, ako aj úroveň znečistenia. Nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľu má byť primárne obmedzovanie vlastníctva motorového vozidla, prostredníctvom podpory alternatívnych možností prepravy, akými je zdieľanie áut, verejná doprava a bicykle.
V decembri 2017 Berlín presadil zákon vytvoriť najmenej 100 km cyklistických „superdiaľníc“ cez mesto. Ako doplnok, nemecké hlavné mesto vytvorí do roku 2025 až 100 000 nových cyklistických parkovísk – niektoré z nich ako viacposchodové garáže. Už existujúce cyklistické chodníky budú od automobilových pruhov zabezpečené obrubníkmi. Vo výsledku sa berlínska sieť cyklistických jazdných pruhov navýši na úroveň pokrývajúcu tretinu ulíc, oproti dnešným 18%.
V Paríži primátorka Anne Hidalgo navrhla ambiciózny plán – premeniť “Mesto svetiel” na svetové cyklistické hlavné mesto. Zámerom jej „Plan vélo“ alebo v preklade Cyklistického plánu, je do roku 2020 zdvojnásobiť dĺžku cyklistických pruhov z terajších 700 km a vytvoriť 10 000 nových cyklistických parkovacích miest.
Avšak Paríž bude musieť prejsť ešte dlhú cestu na to, aby mohol prekonať Kodaň, súčasné svetové cyklistické hlavné mesto. Viac ako polovica obyvateľov dánskeho hlavného mesta jazdí na bicykli každý deň do práce. Je tomu tak aj vďaka vybudovaniu zón výhradne len pre chodcov, ktoré začalo už v 60. rokoch 20. storočia. Výsledkom je každodenne prebicyklovaných 1,4 milióna kilometrov počas normálneho pracovného dňa. Kodaň v súčasnosti disponuje vyše 375 km cyklistických pruhov a semaforov, slúžiacich výhradne cyklistom.
Mesto neotáľalo a rovnako ako Berlín pracuje na rozširovaní siete cyklistických „superdiaľníc“, aby umožnilo ľahší a bezpečnejší prístup z okrajových periférii mesta. Prvá z 28 plánovaných ciest bola otvorená v roku 2014. Nakoniec má táto „superdiaľnica“ pokryť okolo 500 km a ako následok zníženia počtu vozidiel na cestách a v uliciach Kodane, ušetrí vyše 40 mil. € z verejných výdavkov, v dôsledku zlepšenia zdravotného stavu cyklistov.
Mnoho európskych miest hľadí na Kodaň ako vzorové mesto. Jeho dominantná cyklistická kultúra je obrazom toho, ako by malo mesto budúcnosti vyzerať. Dokonca, vývoj a premena bicykla na hlavný spôsob prepravy v mestách má aj svoje meno: „kodanizácia“ (copenhagenization).
