Po roku 2009, kedy dostal angažmá od profesionálneho tímu Liquigas, sa akoby roztrhlo vrece s úspechmi, pripisovanými k jeho menu. Petrovo pole pôsobnosti je široké – od víťazstiev v etapách, na klasikách, či v bodovacej klasifikácii, až k titulu majstra sveta. I keď Peter získal svoj prvý majstrovský dres už ako 18-ročný v roku 2008, stalo sa tak v kategórii cross-country na horských bicykloch. 7 rokov na to už to bolo medzi elitnými jazdcami cestnej cyklistiky. Aby toho nebolo málo, Peter si to zopakoval hneď trikrát po sebe. A tak od roku 2015 nepoznáme iného víťaza, než Petra Sagana, 3-násobného majstra sveta.
Richmond – USA, 2015
Účasť v zámorskom prostredí v roku 2015 nebola pre Petra ničím novým, keďže svoje kvality prezentoval už od roku 2010 na Amgen Tour of California, v rámci ktorej, práve v roku 2015, vyhral aj celkové hodnotenie. Trať pozostávala z okruhov v meste Richmond. Ich hlavnými znakmi bola technickosť a zmena povrchu – striedanie asfaltu a pavé. 16,5 km dlhý okruh nebol výslovne rovinatý. Najmä posledné 4 kilometre boli doplnené o 3 síce krátke, ale o to zaujímavejšie stúpania. Kľúčovým pre Petra sa stalo druhé stúpanie po úzkej ceste, čiastočne dláždenej kockami, ktorej sklon dosahoval v maxime až 20 %, čím sa stal miestom hodným útoku. Do daného momentu nebolo Peťa vidieť na čele, vďaka čomu dokázal ušetriť potrebné sily, nevyhnutné k rozhodujúcemu ataku v najtvrdšom úseku.
Avermaet nastúpil ako prvý, nasledovaný Saganom, ktorý sa dokázal osamostatniť na vrchole. Od tohto bodu ostávalo do cieľa 2,6 kilometra, primárne v zjazde. Zásadný moment nasledoval 1,3 kilometra pred koncom, kedy dvojica prenasledovateľov, Avermaet a Boasson Hagen, poľavila v doháňaní, v tej dobe ešte dosiahnuteľnej straty. Sagan však nepovolil pri sólovej jazde a vďaka silovej zdatnosti, prameniacej z jeho klasikárskej danosti, premenil úsilie na víťazstvo. 3 sekundy za ním preťali pásku Matthews a Navardauskas. Saganove poďakovanie smerovalo najmä k jeho kolegom z národného tímu, konkrétne bratovi Jurajovi a Michaelovi Kolářovi.
„Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Som veľmi šťastný. Posledné týždne som preto veľa obetoval. Je to pre mňa neuveriteľné.“
Doha – Katar, 2016
Nehostinné počasie, panujúce ešte aj 16. októbra, nezastavilo Sagana pred ziskom druhého dúhového dresu. Rovinatý profil predpovedal, že budúcim víťazom sa stane niekto z klasikárov alebo šprintérov. 10 kilometrov pred koncom, 25-členná skupina udávala vývoj pretekov. Na čele sa striedali pretekári talianskej, nórskej a belgickej národnosti, idúci pre svojich lídrov, teda Nizzola, Kristoffa a Boonena. Tempo skupiny nedovoľovalo nikomu nastúpiť si a skúsiť vlastné šťastie. Krátke poľavenie dalo možnosť Terpstrovi (ITA) a Avermaetovi (BEL) dostať sa na popredné miesta skupiny, avšak nie na únik.
Ich úsilie bolo oprávnené, keďže ako klasikári nemali vysoké šanci oproti šprintérom v hromadnom dojazde v závere. V tomto okamihu upokojil nervozitu na čele Kolář (SVK). Po jeho odstúpení, necelé 3 kilometre pred koncom, sa osamostatnil Leezer (NED), čo mu vydržalo až na métu 300 metrov pred koncom. To už sa schyľovalo na šprint početnej skupiny, z ktorej ako prvý šprintoval Boonen. Z jeho pravej strany mu kontroval Nizzolo, z ľavej Matthews a Cavendish (ENG). Aj napriek nevýhodnej pozícii Sagana, v tej dobe okolo 8. miesta, dokázal z pravej strany, okolo bariér, v posledných 150 m obísť ostatných konkurentov. Aj keď mal Sagan na svojej strane výraznú absenciu odporu vzduchu, jeho výkon naozaj vzbudil obdiv. Za Saganom ako druhý preťal cieľovú pásku sklamaný Cavendish a následne aj tretí, Belgičan Boonen.
„Nemôžem tomu uveriť, stále som v šoku. Keby mi nechal trošku menej miesta, tak spadnem, lebo ja nebrzdím. Mal som tu najväčšiu skupinu fanúšikov, ďakujem im za podporu, cítil som to, dodali mi veľa energie.“
https://www.youtube.com/watch?v=Fm3xgCY0Zac
Bergen – Nórsko, 2017
Oproti minulému roku sa mohli jazdci pripraviť na znesiteľnejšie a pretekaniu príhodnejšie počasie na severe Európy, v Nórsku. Trať viedla z Rongu cez množstvo menších ostrovov, až do samotného Bergenu, v ktorom si jazdci obkrúžili 11 okruhov pred záverečným prejazdom cieľovou páskou. Spomínané okruhy pozostávali z 19,1 km dlhého prejazdu Bergenom a jeho priľahlým okolím, vrátane jedného stúpania s dĺžkou 1,5 km a priemerným sklonom 6,4 %, končiacim 11 km pred cieľom.
Do posledného okruhu prichádzal pelotón ako najpočetnejšia skupina. Na začiatku posledného výjazdu na stúpanie Salmon Hill sa odpútal z čela Alaphilippe (FRA), spolu s Mosconom (ITA). Ich náskok však netrval dlho, keď zozadu valiaci sa pelotón zmaril ich šance na úspech, a to len jeden kilometer pred koncom. V tej dobe sa už čakalo len na finálny šprint. 500 m pred cieľom si na čele pelotónu vyberali svoje pozície jazdci ako Štybar (CZE), Gaviria (COL), Trentin (ITA), Matthews (AUS), Sagan (SVK), či Kristoff (NOR). Práve posledný menovaný vyrazil ako prvý, na hranici 300 metrov pred páskou, nasledovaný Saganom. Posledných 170 metrov šprintovali obidvaja pretekári rameno pri ramene, až napokon po férovom súboji prešli cieľom. Potvrdenie o víťazstve Sagana prebiehalo cez cieľovú fotografiu, na ktorej bol zreteľne prvý približne o 20 cm.
https://www.youtube.com/watch?v=0lqN-BD5Jws
Kristoffova poznámka po stretnutí so Saganom v stane v cieľovom priestore, hovorila za všetko: „Je ťažké ťa poraziť.“.
„5 kilometrov pred koncom som si povedal, že je to už stratené. Situácia sa menila, snažil som sa nastúpiť si z pelotónu, Gaviria sa to snažil stiahnuť a nakoniec prišlo na cieľový šprint. … (Kristoff) pretekal doma, je mi ľúto, že som ho porazil, ale som naozaj šťastný, že som opätovne vyhral. Je to pre mňa neuveriteľné. Nebolo možné predvídať priebeh záveru, všetko sa to udialo zo sekundy na sekundu.“ Sagan venoval svoje víťazstvo tragicky zosnulému Michele Scarponimu, fenomenálnemu talianskemu jazdcovi.
Veľký otáznik visí práve v tých dňoch nad rekordnou, 4. obhajobou Saganovho víťazstva. Tohtoročná trať sa odlišuje od minuloročných, najmä nadpriemerným množstvom nastúpaných metrov, ktoré práve Saganovi nesvedčia. Uvidíme, možno nás „Slovenský rýchlik“ predsa len opäť prekvapí.
(zdroj fotiek: TASR, Cyklistický Spolok Žilina, santinisms.it, twitter.com/petosagan/)
