16. etapa Santillana del Mar > Torrelavega (32 km, individuálna časovka)
Druhá individuálna časovka v poradí, čakala v úvode tretieho celku už „rozbehnutých“ jazdcov. Najväčší favorit, Dennis (BMC), štartujúci o hodný kus skôr než lídri celkovej klasifikácie, stanovil najrýchlejší čas na hodnotu 37:57. Ani Poliak Kwiatkowski (Sky) nedokázal po 2 týždňoch pretekania udržať krok s Austrálčanom. Jeho čas, rovnako ako čas ostatných jazdcov, zaostával o minimálne 50 sekúnd. S. Yates (Mitchelton-SCOTT) stratil vyše 1:20, čo ale nemalo veľký vplyv na celkovú klasifikáciu.
17. etapa Getxo > Balcón de Bizkaia (157 km, kopcovitá)
Menšou predzvesťou pred horským finále mala byť 17. etapa, obsahujúca niekoľko stúpaní nižších kategórii, ale s cieľovým, 1. kategóriou hodnoteným kopcom. Početná skupina sa po štarte odpútala od pelotónu s reálnou možnosťou dostať sa do cieľa ako prvá. De Gendt (Lotto Soudal) svojím úsilím získal dostatok bodov, aby poskočil vo vrchárskej klasifikácii na vedúcu priečku. V poslednom stúpaní ešte stále viedla skupina uniknuvších jazdcov. Bol to Woods (EF Education First–Drapac p/b Cannondale), ktorý priviedol celodenné úsilie do úspešného konca. Valverde (Movistar) sa síce pokúšal o zníženie manka na S. Yatesa (Mitchelton-SCOTT), ale neuspel.
18. etapa Ejea de los Caballeros > Lleida (186,1 km, rovinatá)
Posledná rovinatá etapa (s výnimkou 21.) bola naplánovaná ako 18. v poradí. Príjemné počasie na severe Španielska prialo pretekárom počas celého dňa. 3-členný únik nepôsobil ohrozujúco na lídrov klasifikácie, a tak sa na čele pelotónu striedali jazdci šprintérskych tímov. Náskok skupinky ostával na hodnote 2 minút, čo bolo ideálne pre stíhajúci pelotón. S ubúdajúcimi kilometrami sa však jeho hodnota príliš nezmenšovala. Ani maximálne úsilie už nezastavilo Wallaysa (Lotto Soudal) pred jeho životným úspechom. Sagan (BORA-hansgrohe), snažiaci sa v šprinte už z méty 300 metrov dobehnúť dvojicu z úniku, neuspel.
19. etapa Lleida > Andorra, Naturlandia (154,4 km, rovinatá)
Organizátori označili túto etapu ako rovinatú (minimálne na svojich oficiálnych stránkach), čo ani zďaleka nepripomínala. Jemne stúpajúci profil sa 20 kilometrov zdvihol až na úroveň 14 %, v priemere okolo 7 %. Počas úvodnej polovice trate prial jazdcom vietor vanúci do ich chrbtov, vďaka čomu sa priemerná rýchlosť približovala 46 km/h. Aj napriek nie výslovne prajnému miestu, sa 35 kilometrov pred koncom, pokúsil Movistar roztrhať pelotón na menšie časti. Jeho pokus bol však neúspešný. Taktický boj prebiehal už v úvode finálneho stúpania, kedy sa od lídrov odpútal Quintana (Movistar) s Kruijswijkom a Bennetom (Lotto Soudal). Ich snahy nevyšli, keď muž v červenom, S. Yates (Mitchelton-SCOTT), ukázal svoje kvality a spolu s Pinotom (FDJ) ušli svojim prenasledovateľom. Druhý z menovaných si už nenechal ujsť 2. víťazstvo na Vuelte.
20. etapa Andorra, Escaldes-Engordany > Col de la Gallina. Santuario de Canolich (97,3 km, horská)
Necelých 100 kilometrov dĺžky možno pôsobilo až fádne, ale vyše 5 000 nastúpaných metrov z nich urobilo hotové peklo. Jazdcom to zrejme neprekážalo, keďže vývoj etapy pozostával z veľkého počtu nástupov pretekárov v celkovom poradí. Lopeza (Astana) nasledoval Quintana (Movistar), neskôr aj samotný S. Yates (Mitchelton-SCOTT), s ktorým sa zviezol aj Mas (Quick-Step Floors). Pred posledným stúpaním chýbal na čele v tej dobe 2. v celkovom poradí, Valverde (Movistar). O víťazstve v etape sa rozhodovalo až v posledných metroch. Domáci Mas (Quick-Step Floors) prešprintoval Lopeza (Astana). Valverde (Movistar) sa prepadol až na 5. miesto.
21. etapa Alcorcón > Madrid (112,3 km, rovinatá)
Ako už tradične, posledná etapa každej Grand Tour je skôr promenádou, než bojiskom. V úvodných kilometroch sa na čele prezentovali jazdci nosiaci cenné dresy. Pri nájazde do 10 kôl v Madride sa lúčil s kariérou veterán, Igor Anton (Dimension Data). O vavrín z poslednej etapy zabojovali 3 jazdci v úniku, 30 kilometrov pred koncom. Ich snaha padla navnivoč, keď šprintérske tímy stiahli ich nepatrný náskok v posledných kolách. Vo férovom závere mal najviac síl Viviani (Quick-Step Floors), finišujúci pred Saganom (BORA-hansgrohe) a Nizzolom (Trek-Segafredo).
Sumár Vuelty 2018
Červený dres
Boj o červený dres bol naozaj pestrý. V ňom sa vystriedalo niekoľko jazdcov. Ako prvý mal tú česť časovkár Dennis (BMC), a to vďaka víťazstvu v prológu. Hneď v nasledujúcej etape prebral „štafetu“ Kwiatkowski (Sky), ktorý skončil v prológu len pár sekúnd za Dennisom. Prekvapením bol tretí držiteľ, Molard (FDJ), ktorému sa ho podarilo ukoristiť z úniku v 5. etape. Jeho panovanie prerušil v kopcovitej etape celkový víťaz, S. Yates (Mitchelton-SCOTT). 12. etapa bola obdobou 5. Úspešný únik si priniesol náskok vyše 11 minút na hlavných adeptov na zisk červeného dresu. Bol to Herrada (Cofidis), ktorý získal dres a vyše tri minúty k dobru pred S. Yatesom. Na konci druhého celku, počas horských etáp, sa už Španielovi nepodarilo udržať pred doliehajúcimi lídrami a v 14. etape padol za obeť práve Angličanovi, ktorý si ho priviezol až do Madridu.
Sagan
Po ťažkom páde na Tour de France, prišiel Sagan na Vueltu v ešte nedoliečenom stave. Ako sám uvádzal počas pretekov, jeho stav sa síce zlepšoval každým dňom, no necítil sa vo svojom tele. 3. miesto v 3. etape bolo toho dôkazom. Šnúru druhých miest sa mu podarilo získať v 7., 8. a 10. etape. V prvej finišovala skupinka, v ktorej sa nachádzal za osamoteným Gallopinom (AG2R). Následne v dojazde v krátkom stúpaní nestačil na domáceho Valverdeho (Movistar), ktorého kvality sú známe zo záverov klasiky Valónsky šíp, na kopci Mur de Huy. 18. etapa znamenala opätovné 3. miesto pre Slováka, ktorému chýbalo k víťazstvu naozaj málo. Za dvojicou z úniku zaostal o desatiny sekundy. Napokon sa v uliciach Madridu, počas 21. etapy vo výslovne šprintérskom súboji, nepresadil jedine cez Vivianiho (Quick-Step Floors). V hodnotení o zelený dres nestačil len na Valverdeho (Movistar), ktorý nazbieral o 12 bodov viac, teda 131.
Týmto sme ukončili už 73. ročník La Vuelty a súčasne aj kalendár Grand Tours pre tento rok. Zima síce bude dlhá, ale aj diváci potrebujú zregenerovať po celom roku sledovania súťaží. Už v marci sa môžeme tešiť na prvé, síce jarné, ale stále chladné klasiky. Nech nás ešte do tých dní hrejú spomienky na, i keď divokú, ale súčasne podmanivú La Vueltu.
(zdroje fotiek: Twitter/LottoJumbo, lavuetla.es, Twitter/BORA-hansgrohe, Twitter.com/MitcheltonSCOTT)
