Predtým, ako sa pozrieme na možno najzaujímavejšiu cyklotrasu na Slovensku, však začnem pekne poporiadku. Na výlet som opäť zobral aj moju priateľku Ivku, pretože sme išli na dva dni a prespávali sme u jej kamarátky v Letanovciach. To je dedina blízko Hrabušíc, kde bude štartovať septembrový maratón.
Tomášovský výhľad
Už pred dvoma týždňami sme boli v Slovenskom raji, keď sme išli na peší výlet k Tomášovskému výhľadu. Čo som s radosťou zistil, tak sa tu dá ísť aj na bicykli. My sme išli pešo z Letanoviec a na bicykli sa dá ísť zo Spišských Tomášoviec. Mne už na to nevyšiel čas, ale určite to odporúčam každému, kto bude mať cestu okolo. Na stránke Slovenského raja sa píše pár pravidiel ohľadom bicyklov: nikdy neísť mimo vyznačené cyklotrasy a neísť skôr ako hodinu po úsvite, či hodinu pred západom slnka. Tomášovský výhľad je však takmer na kraji Národného parku a ja tak trošku odporúčam trafiť ten západ slnka, pretože v diaľke je vidieť Vysoké Tatry, s ktorými sa vie zapadajúce slnko krásne pohrať.
Kláštorisko
Od Tomášovského výhľadu sa presunieme na Kláštorisko. Cesta sem vedie z Hrabušíc, konkrétnejšie z Podlesku, ktorý je skutočnou križovatkou nielen cyklotrás, ale aj turistických trás. Potešilo ma, že na Kláštorisko vedie cyklotrasa, a tak sme sa sem hneď vybrali. Dedinky na severe od Slovenského raja sú pospájané krásnymi trasami cez polia, po ktorých tu jazdí obrovské množstvo MTB jazdcov. My sme sa do Hrabušíc presúvali tiež po takejto trase.
Z Podlesku je cyklotrasa dosť kamenistá a rozbitá a ja som si smutne povzdychol, že je to opäť “lenivá” cyklotrasa, keď niekto namaľoval len “C-éčka” na stromy. Po pár stovkách metrov ma to však prešlo, pretože som si začal užívať technickú náročnosť, a to, ako kolesá bicykla lietali po skalách. Dorazili sme k rozcestníku cyklotrás, kde sa to volá “Nad Podleskom” a odbočili sme na Kláštorisko, kde bola trasa zrazu úplne iná.
Príjemná hlinastá trasa, ktorá ponúkala aj veľmi rýchle úseky a pár krásnych zákrut. Samozrejme, nechýbali aj maličké stúpania. Zatiaľ to píšem športovo, ale na Kláštorisko môže ísť na bicykli každý. Niektoré úseky možno bude treba potlačiť, ale inak je to super. Ak by ste chceli ísť na bicykli len dole, tak je tu jedno riešenie: hore na Kláštorisku funguje požičovňa bicyklov. Kým som to zistil, tak som sa náramne čudoval, že koľko ľudí tu jazdí na bicykloch. Mnohí však tlačili aj cestou dole – určite je to však rýchlejšie, ako po svojich.
Kláštorisko je úžasné miesto, kde stál v stredoveku kartuziánsky kláštor. Slovenský raj ma svoje pomenovanie údajne preto, lebo jeden z mníchov písal do iného kláštora, že je to tu úplný raj. Ja s ním nemôžem nesúhlasiť.
Nad ruinami kláštora sa nachádza aj celkom veľká chata s reštauráciou, kde sa dá príjemne posedieť.
Pomaly sme sa vrátili do Letanoviec už po spomenutej cyklotrase, ktorá je vyjazdená uprostred polí. Mne počas cesty späť zapózovalo slnko a musím povedať, že tieto „lúčne“ cestičky mi prirástli k srdcu.
Okruh cez Slovenský raj
Výborná večera a skontrolovanie nachystaného okruhu, ktorý nás mal čakať na druhý deň. Potom prišlo skoré vstávanie, raňajky a sadanie na bicykel. Nohy boli ťažké, ale veľmi sme sa tešili. Už po Kláštorisku som vedel, že nás čaká niečo extra.
Vyrazili sme po tej istej trase do Hrabušíc a do Podlesku. Tam sme sa dohodli, že Ivka pôjde k rozcestníku “Nad Podleskom” svojím tempom a ja si skúsim dať Kláštorisko ešte raz a na čas. S rozumom som vyliezol k rozcetníku a následnú trasu, ktorá má 3,5 km, som išiel naplno. To určite odporúčam každému, ale musím varovať: kvôli mnohým zákrutám treba dávať pozor aj na ostatných ľudí a neísť, akoby mi patrila celá cesta.
Vrátil som sa späť, kde som sa spojil opäť s Ivkou a išli sme ďalej. Rozbitá cesta, ale v takom príjemnom zmysle – akoby bola priamo určená pre MTB. Po tejto ceste sa dostávame aj k najvyššiemu bodu tohto okruhu, a to do výšky 988 m n. m. Odtiaľ je to stále také hore – dole, občas rovinka.
Mňa prekvapila cesta. Kým som doteraz písal o tom, že bola rozbitá, tak neskôr to bola široká asfaltka, potom hlinastá a následne to vyzeralo ako trail uprostred lesa. Skutočná fantázia a už tu som si hovoril, že je to možno najkrajšia MTB trasa, akú som išiel. To, že tu neboli výhľady, mi vôbec nevadilo, pretože som sa stále sústreďoval len na bicykel, a to, ako prechádzať tie zákruty a rozbiehať sa do menších kopčekov.
Viac fotiek po rozkliknutí.
Dostali sme sa do obce Stratená, ktorá je na juhu Slovenského raja. Tu sme videli množstvo ľudí na kajakoch a obdivovali sme scenériu, ktorú tu voda uprostred kopcov vytvorila.
V Stratenej sme sa aj najedli, lebo sme vedeli, že nás čaká cesta naspäť cez sedlo Kopanec, ktoré malo tiež cez skoro 1 000 m n. m. Trošku som sa toho stúpania bál, lebo som vôbec nevedel, čo mám čakať.
Išlo však o asfaltku, po ktorej jazdia aj autá. Relatívne rýchlo sme vyliezli hore, a to, čo nasledovalo potom, bolo šialené. Takmer 16-kilometrový zjazd, skoro až do Hrabušíc. Opäť krásne zákruty, pomedzi les a skaly. Neviem, či to tu jazdia aj na cestných bicykloch, ale asi by sa to dalo.
Viac fotiek po rozkliknutí.
Hneď mi však napadlo, že aké som mal šťastie a tento okruh som nešiel opačne. To by bola pre moju Ivku, ale aj pre mňa, veľmi bolestivá skúška. Preto určite odporúčam ísť v tom smere, ako sme išli my. V Hrabušiach sme už ani nezastavovali a išli sme rovno do dedinky Vydrník, aby sme stihli vlak.
Mapa okruhu:
Prejdená trasa v aplikácii Strava.
Musím povedať, že som bol veľmi prekvapený. Lesná cyklotrasa cez Slovenský raj je vhodná pre každého, kto má bicykel v dobrom stave a nosí prilbu. Takáto trasa človeka určite motivuje v tom, aby začal jazdiť viac a viac. Krásne miesto a možno najkrajší okruh, aký som na bicykli kedy išiel. Neviem, čo by som viac k tomu napísal. Určite sem vyrazte! Písal som už o predchádzajúcich trasách, že sú akýmisi povinnosťami každého bikera z našej krajiny. Slovenský raj určite pridávam do tohto zoznamu. A možno rovno na prvé miesto. Je to ďalší klenot našej krajiny.
