Keď som pozeral internetové stránky, tak som zistil, že ľudia tu skutočne robia krásne traily a aj sa o to starajú.
Veľmi som sa teda tešil. Naplánoval som si trasu a zobral auto. Už tu môžem dať praktickú radu: parkoviská sú platené. Nižšie v obci Súľov – Hradná, by mal byť človek, čo vyberá poplatok. V centre obce sa dá kúpiť státie na obecnom úrade. Zvláštne riešenie, ale lístoček som mal za minútku a mohol som spokojne bikovať. 🙂
Po zelenej (žltej) na Lietavský hrad
Hneď po vysadnutí na bike prišiel veľký problém – moja GPS trasa sa mi zle uložila a zmizla. Išiel som teda za nosom podľa cedulí. Za nosom a pred búrkou. Na jednej časti obce totiž zúril dážď – tak som išiel smerom na Lietavský hrad. Míňal som cestu, kde bolo na stĺpe síce modré „C-éčko“, ktoré malo viesť na cyklistickú trasu, ale bolo prečiarknuté. Tak som sa bál, že tá trasa je teda neprechodná a pokračoval som ďalej až von z obce. Tam so narazil na značenie zelenej cyklotrasy.
Kopec, lúky, hlinisté cesty, prekrásne prostredie a bolo vidieť, že sa ľudia o to starajú – hotová fantázia. Ja som išiel v „období dažďov“. Zjazdoval som, liezol po blate, ale nesmierne som si to užíval. Občas som vytiahol telefón, kde mám detailné mapy, aby so pokračoval smerom na Lietavský hrad. Veď sa pozrite na fotky:
Na Lietavský hrad som išiel po zelenej trase z Lietavskej Svinnej. Ide o trasu tak prudkú, že je náročná pre peších turistov. Ja som si bicykel poctivo vytlačil hore.
Hore už potom bola modrá trasa, ktorá je voči cyklistom nielen milosrdnejšia – ale pre milovníkov zjazdov a skutočného terénu je to rozprávka.
Lietavský hrad
Na hrade som stretol pár cyklistov, turistov a mnoho robotníkov, korí pracujú na tom, aby sa hrad priblížil aspoň trochu k svojej pôvodnej kráse.
Prostredie tam je krásne. Kazila mi to len búrka, ktorá sa valila smerom na mňa.
A hradné fotky:
Z hradu som išiel už po spomenutej modrej trase – zjazd som si neskutočne užil. Odporúčam však mať dobré mapy, minimálne v telefóne s GPS. Ja som na jednej lúke mierne zaváhal a musel som hľadať trasu – nič hrozné sa nestalo, ale už sa skutočne hnala búrka aj na mňa, tak som švihal k autu ako to len išlo.
Raz som sa otočil a za chrbtom som videl hrad v plnej paráde:
Dážď ma dobehol na Roháčsom sedle. Tu je kúsok cesty kde vedie dokonca aj krížová cesta. Ja som si v duchu hovoril, že aké je to príhodné. V sedle je však prístrešok, kde som si teda na chvíľu sadol.
Z druhej strany sa zrazu vyrútil cyklista, ktorý mi hovoril, že už trénuje na ŠKODA BIKE OPEN TOUR. Opýtal sa, či aj za mnou prší a odporučil mi ďalšie cesty v okolí – ktoré raz určite prejdem! Ešte mi povedal, že ma čaká pár príjemných zjazdov a lúka kde to poriadne šmýka.
A zjazd z tohto sedla bol famózny ako celý čas v Súľove. Príjemná náročnosť – nie príliš jednoduché, ale ani príliš zložité. Presne tak dobré, aby človek nasmeroval bicykel do zákruty a po nej sa mohol usmiať nad tým, že ako fajne to prešiel. Plus to mokro a mierne blato.
Až som došiel na spomenutú lúku, kde sa nachádza obrovská drevená „vec“, ktorá k Súľovu už patrí. Ja sa priznám, že som na to zabudol a až som sa chytil za čelo, keď som to uvidel. Samozrejme som si tu urobil fotku aj ja s bicyklom. Keby ste to hľadali na internete, tak to nájdete pod pojmom: zraková pyramída. Určite si tu urobte fotku!
Zišiel som dole do dediny okolo stĺpa na ktorom bolo prečiarknuté modré „Céčko“. Usmial som sa. Takto som prešiel krásny okruh cez krásne lesy Strážovských vrchov, bol som na Lietavskom hrade a po pravde som si užil aj ten dážď.
Moju trasu si môžete pozrieť tu:
Alebo u mňa na Strave: https://www.strava.com/activities/1621205788
Určite si tu užije každý cyklista. Od skúsených borcov, čo tu trénujú až po rodiny s deťmi. Veď to prostredie je krásne, a aj keby niekto bicykel musel často tlačiť do kopca, tak zjazdy si určite aj tak užije. Toto miesto ponúka krásne zážitky. Ja som tu bol len pár hodín, ale presne kvôli takýmto hodinám milujem našu krajinu a s ňou aj cyklistiku.
Už sa teším na Stupavu. ?
