Dbajte na bezpečie lídrov
Začiatok Le Tour je vždy vyhrotenou časťou pretekov, keďže tímy súťažia o to, aby boli na čele pelotónu. Pády a zranenia predstavujú skutočné riziko, takže ostatní členovia tímu musia chrániť svojich lídrov.
Iróniou je, že čím viac sa tímy navzájom vytláčajú, tým väčšie je riziko zrážky v pelotóne. Najbezpečnejšie miesto je vpredu, a tak všetci bojujú o popredné miesta. Tento začarovaný kruh je takmer nemožné vyriešiť prostredníctvom oficiálnych pravidiel, dobre sa naň však pozerá 🙂
Žltý dres
Vedenie v celkovej klasifikácii (GC – general classification) znamená, že môžete nosiť žltý dres. Ak chcete vyhrať celkovú klasifikáciu (de facto „prvé miesto na Tour“, pozn. redakcie), líder pretekárskeho tímu musí dokončiť všetky etapy s najnižším celkovým časom.
Znamená to, že uchádzač o celkovú klasifikáciu by mal byť dômyselný a všestranný, byť doma tak v horách ako aj v časovkách. A tu prichádza ďalší paradox – jazdec môže vyhrať celkovú klasifikáciu bez toho, aby vyhral akúkoľvek individuálnu etapu. Predstavte si to asi takto – Mark Cavendish môže vyhrať každú rovinatú etapu vhodnú pre šprintérov, ale pravdepodobne dokončí horské etapy aspoň 20 minút po jazdcoch ako Nairo Quintana, zatiaľ čo Quintana dokončí šprintérsku etapu do 3 minút od Cavendisha.
Úniky a výhry etáp
Bez ohľadu na to, kto vyhrá žltý dres, vyhrať individuálnu etapu na Le Tour je vždy jedinečná udalosť. Mnohé tímy sa často zameriavajú na jednu alebo dve konkrétne etapy jednoducho preto, aby sa dostali do záujmu pozornosti. Úniky sú najlepším spôsobom na to, ako to dosiahnuť, ale vôbec nie tým najjednoduchším.
V začiatkoch každej etapy si môžeme všimnúť, ako sa malá skupina jazdcov pokúša dostať do úniku. Zvyčajne sú to jazdci, ktorí nemajú čo stratiť, a majú veľkú stratu v celkovej klasifikácii; tešia svojich sponzorov tým, že na seba strhávajú pozornosť televízie. Vo väčšine prípadov ich zvyšok pelotónu po čase dobehne, niekedy sa im však podarí doviesť únik až do cieľa, čo je vždy pekné víťazstvo a veľký úspech.
Kráľovské úniky
Uchádzači o žltý alebo zelený dres sa tiež môžu zabaviť únikom, ale robia tak len v prípade, že to je v ich prospech – presne tak, ako to využili Froome a Sagan v roku 2016.
Etapa 11 Le Tour 2016 bola sužovaná bočným vetrom, takže jazdci museli robiť, čo bolo v ich silách, aby ňou prešli. Sagan sa ocitol vpredu s Thomasom, Bodnarom a Froomom. Bodnar vytiahol Sagana do čela a v pelotóne nastala trochu panika – najmä po tom, ako sa pridal Froome a Thomas. Sagan vyhral etapu a Froome si získal ďalšie sekundy k dobru.
Najlepší vrchár
Body pre vrchárov sa udeľujú vždy za zdolané stúpania, čo je veľká výhoda pre špecializovaných jazdcov. Vrchárske prémie sú rozdelené do kategórií od 1 do 4, pričom 1 je tá najťažšia. Čísla voľne korešpondujú s prevodovými stupňami auta – aby ste sa mohli dostať na stúpanie 1, budete musieť zaradiť prvý prevodový stupeň.
Organizátori pretekov môžu navyše aj za menšie stúpania udeliť celkom pekné body (ak je napríklad stúpanie 3. kategórie dostatočne dlhé, môže predstavovať rovnakú výzvu ako kratšie stúpanie 1. kategórie). Je treba podotknúť, že existuje ešte náročnejšie stúpanie – Hors Catégorie (HC). Stúpanie HC je mimo rámec kategorizácie a pôvodne to bol výraz pre stúpanie tak ťažké, že ním nemohlo prejsť ani auto.
Bodovacia súťaž – zisk zeleného dresu
Body sa udeľujú za víťazný šprint v rôznych častiach etapy, často hneď na začiatku na povzbudenie tímov, aby buď zvýšili tempo v pelotóne alebo aby hneď na začiatku tvorili nádejné úniky.
Viac bodov sa samozrejme udeľuje za šprint na konci etapy, čo využívajú tímy so špecializovanými šprintérmi, akými sú Sagan, Greipel, Kittel alebo Cavendish. To samozrejme vedie k bojom o pozície pred cieľovou čiarou. Z toho vznikajú následne nepríjemné kolízne situácie a nebezpečné pády.
